Keď sa v roku 1996 podarilo našim hokejistom postúpiť zo skupiny C, v ktorej sme sa ocitli po rozdelení Československa, do skupiny A, bol to skvelý úspech. A titul majstra sveta na MS v Göteborgu v roku 2002 bol tou povestnou čerešničkou na torte. Po víťazstve nášho mužstva ľudia vyšli spontánne do ulíc, aby vítali „majstrov sveta“. Ľudia videli skvelý výsledok a prejavili uznanie.
Ide aj vo vede a vzdelávaní o víťazstvá podobné tým v hokeji? Potrebujeme rebríčky, pomyselné víťazstvá? Nobelovu cenu zatiaľ nemáme, možno nám unikla pri jej udelení profesorovi Heyrovskému za polarografiu, hoci jeho asistent, profesor Dionýz Ilkovič, vo svojej rovnici vysvetlil podstatu tohto javu. Filip Lenard, rodák z Bratislavy, v roku 1905 Nobelovu cenu za objav katódových lúčov síce dostal, ale nanešťastie sa pridal na stranu Hitlerovej politiky, a tak na neho na Slovensku už hrdý nie je nik.
S plným vedomím faktu, že istou chybou je zaťažený aj „rebríček“ kvality svetových univerzít, pravidelne so smútkom konštatujeme, že ak sme zo 17-tisíc univerzít sveta niekde medzi šesťstopäťdesiatym a tisícim miestom, extraliga to nie je.
K cieľu zlepšiť naše umiestnenia – a vôbec nie preto, aby sme si dali diplom na nástenku – vedie niekoľko ciest. Rýchlejších aj pomalších. Spojené nádoby – slabé univerzity a odlev najlepších do zahraničia – sú koreláciou, ktorú ani netreba komentovať. Stačí príklad Karlovej univerzity, kde neposlednom rade k jej dobrému rankingu prispievajú zahraniční, a teda aj nadaní študenti zo Slovenska.
Ďalšou možnosťou je spájanie tých najlepších. Aalto University vo Fínsku vznikla v roku 2010 spojením Helsinskej technologickej univerzity (1849), Helsinskej vysokej školy ekonomickej (1904) a Helsinskej Univerzity umení a dizajnu (1871). Vznikla unikátna vzdelávacia a v myslení bezbariérová inštitúcia, ktorá svojou kvalitou prekvapila svet. Dnes zaujíma v hodnotení 127. pozíciu. Iným príkladom je vytvorenie Karlsruhe Institute of Technology, kde sa spojila Technická univerzita v Kalsruhe (1825) s Jadrovým výskumným centrom v Karlsruhe (1956) v roku 2006. Dnes zaujíma 131. priečku.
Aj iné príklady zo zahraničia ukazujú, že zmysluplné spojenie tých najlepších môže byť šancou pre zvýšenie kvality výskumu a vzdelávania. A to je zmyslom vyhlásenia rektorov univerzít a predsedu SAV. Pri racionálnom spájaní nestratíme identitu a môžeme vytvoriť svetovo konkurencieschopný celok.
Francúzsky model voľného spojenia univerzít a CNRS je dobrým príkladom. Pokúsme sa dostať slovenský výskum a vzdelanie na popredné priečky vo svete, postúpme zo skupiny C do A. Bez ohľadu na to, že na námestia nám – ako hokejistom – nikto nepríde zatlieskať. Lebo vzdelanie a veda majú inú ambíciu. Že by to bola ambícia zvýšiť kvalitu života na Slovensku?