Je to zdanlivý paradox, akoby sa vzpieral zdravému sedliackemu rozumu. A predsa, táto nevinná formulácia platí vo viacerých vedných odboroch a s istou dávku extrapolácie môžeme povedať, že platí pre spoločnosť. Jej krásu a presnosť možno dodnes nevieme oceniť a o jej autorovi vieme veľmi málo. A pritom si zaslúži všetku našu pozornosť.
Josiah Willard Gibbs bol neobyčajným človekom, matematikom, fyzikom a aj chemikom. Hoci bol primárne teoretikom, venoval sa aj inžinierskym problémom a dokonca si v roku 1866 patentoval dizajn vlakovej brzdy. Jeho všestrannosť ovplyvnila množstvo vedných odborov – optiku, termodynamiku, štatistickú fyziku, matematiku, chémiu.
Gibbs pochádzal zo vzdelanej americkej rodiny. Jeho pradedovia boli rektormi na Harvarde a Princetone, kde po emigrácii z Európy pôsobil Albert Einstein. Ten v rokoch 1902 až 1904 napísal tri články o štatistickej mechanike. Keď ich uverejnili a neskôr sa dostal k nemeckému prekladu Gibbsovej knihy Elementárne princípy v štatistickej mechanike povedal, že tie články písať vôbec nemusel, pretože Gibbs už všetko vysvetlil. Gibbsov otec, tiež Josiah, bol lingvistom a teológom a pôsobil na jednej z dvanástich fakúlt Yalskej univerzity. Sám Gibbs bol vynikajúcim študentom a doktorát získal na Yalskej univerzite ako jeden z prvých jej doktorandov. Yale svoj lesk dodnes nestratila a Gibbs bol skvelým základným kameňom jej doterajších úspechov.
Gibbs bol neuveriteľne skromný muž. Nikdy sa neoženil, nemal veľa osobnej korešpondencie, o jeho osobnom živote veľa nevieme. Nebolo ho možné často stretnúť v spoločnosti, svedkovia si ho pamätajú, iba ako sa neskoro popoludní vracia zo svojho laboratória domov. Od praktického života však celkom odtrhnutý nebol. Venoval sa aj finančnej matematike, investoval, a na konci svojho života mal celkom slušný majetok. V dnešných cenách takmer tri milióny amerických dolárov.
Tichá sila a prenikavý intelekt tohto výnimočného človeka ovplyvnili generácie vedcov, jeho citáty sú dodnes v mnohom inšpiratívne. Jeho veta „Celok je jednoduchší ako jeho časti“ je nielen výsledkom jeho úvah o heterogénnych systémoch a štatistickej mechanike, ale i odrazom jeho ľudských postojov a charakteru. Hovorí: „Jedným z principiálnych východísk môjho štúdia je nájsť pozíciu, z ktorej vidím problém v jeho najväčšej jednoduchosti“.
Zjednodušene, ak aplikujeme tento princíp na spoločnosť, keď sa pozrieme na problém zhora, z odstupu, môžeme nájsť jeho riešenie, dovtedy nám pre nadbytok detailov a podrobností skryté. Aké jednoduché. Návod nám geniálny Gibbs dal.