Téma covidu-19 ma zaujíma aj preto, lebo sa v nej prelína mnoho disciplín. Na základe štúdií mnohých odborníkov sa prikláňam k názoru, že dnes už je jasné, že sa s prítomnosťou covidu-19 musíme skôr zmieriť, ako si namýšľať, že ho úplne zničíme. Nato by bol asi potrebný celosvetový lockdown, a aj ten by ešte na 100 percent nemusel zaručiť výsledok.
K terapeutickému efektu sa môžeme dopracovať ochranou na hraniciach a opatreniami v zasiahnutých regiónoch. Niečo, ako keď nie sme schopní obrazne povedané lokalizovať hniezdo múch a tak im vyvesíme mucholapku všade, kde ich krúži viac. K tomu je ešte žiadúca ochrana ohrozených skupín.
Je chybou, keď sa tešíme, že počty nakazených klesnú na týždeň-dva, a ignoruje sa širší obraz. Je chybou podkopávať duševné zdravie populácie celej Európy, brať ľuďom zdroj ich príjmov a radosť zo života.
Uvedomujem si, že nie sú to ľahké rozhodnutia. Že nevieme ako v súčasnej pandémii kvalifikovane konať? Nevieme sa akurát rozhodnúť, že akú alternatívu riešenia prijmeme. V každom prípade sa ale musíme potom zmieriť s možnými dôsledkami. Pretože nič nekonať je tá najhoršia možnosť a s najväčšími obeťami.
Často si kladiem otázku, prečo niektoré médiá neinformujú na každodennej báze o celkovej úmrtnosti a nielen o úmrtiach na covid-19. Aká je cena ľudského života pre pacienta s covidom-19 a aká pre pacienta s onkologickým a kardiovaskulárnym ochorením? T
ak sa mi zdá, že u nás stále prevláda patologický spôsob myslenia. Štát daj, štát postaraj sa. A tak sa teda pýtam, ako uvedomelo pristupujeme k súčasnej pandémii my, ľudia? A ako k svojmu životu, ako aktívne k svojmu okoliu, aby sme nesmerovali na smetisko nádejí?
Nemôžeme sústavne vylievať svoju zlosť na politikov. Ako postupovať ďalej? Zjavne by bolo vhodné modelovať šírenie a dať odpovede, kedy, za akej situácie je treba spraviť mini lockdown, ako účinkuje celoplošné testovanie a podobne.
Lebo to sú podklady pre zmysluplný pandemický plán. Kľúčom k úspechu podľa môjho názoru je získavať pre ochranu zdravia väčšinu populácie tak, aby si osvojila nové návyky. Návyky týkajúce sa hygieny, posilňovania vlastnej imunity, zvyšovania odolnosti voči psychickým tlakom, ale aj uvedomovania si etiky a dôslednej úcty k hodnotám.
Taktiež odporúčam pozerať na svet vlastnými očami a nie cez displeje mobilov a počítačov. Počúvať radšej zvukom prírody a života, a nie virtuálnym nezmyslom, a snažiť sa zachovávať si zdravý rozum v tomto nezdravom svete.
Prajem všetkým občanom, aby dokázali pozitívnym myslením oslobodiť svoje vedomie, prestali mať strach z COVIDU 19 a pri dodržaní všetkých správnych hygienických zásad sa učili s ním žiť, podobne ako s inými chorobami ľudstva.