Slovensko je síce dnes v núdzovom stave, no naše zdravotníctvo je v dôsledku nesystémových zmien a pretrvávajúceho nedofinancovania v núdzi už niekoľko rokov. Navyše s peniazmi, ktoré sa mu chystá vyčleniť štát z rozpočtu na budúci rok, sa prepadne ešte do väčšej krízy.
Zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované, s čím súvisí aj nízka platba štátu, ktorá sa v roku 2020 dostala na historické minimum 32 eur. Zdravotnícke zariadenia sa nedokážu vymaniť z kruhu dlhov aj pre tieto nízke platby. V budúcnosti sa preto budú musieť pripraviť ďalšie kolá oddlžovania nemocníc, čo nie je správna cesta. Najväčšie zdravotnícke organizácie teda oprávnene požadujú zvýšenie platby za poistencov štátu minimálne na úroveň piatich percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo by predstavovalo sumu 54,6 eura, ktorá je stále nižšia v porovnaní s Českou republikou, kde sa táto suma pohybuje na rok 2021 na úrovni 65 eur.
Rozpočet pre zdravotníctvo taktiež nezohľadňuje nárast počtu nezamestnaných, ľudí na péenkách a OČR-kách, ktorí sa pre pandémiu stali poistencami štátu. Na druhej strane majú nemocnice a ambulancie zvýšené výdavky v súvislosti s nákupmi ochranných pomôcok, so zabezpečením prísnejších hygienických štandardov či každoročným rastom miezd lekárov.
Celkové príjmy majú rásť len o 3,48 percenta, a aj to pri nadhodnotených príjmoch od ekonomicky aktívnych obyvateľov, pri ktorých nie je ešte zohľadnený vplyv pandémie (nezamestnanosť, straty na odvodoch). Na druhej strane rast výdavkov na zdravotníctvo je plánovaný vo výške 4,4 percenta, čo je nedostatočné už len vzhľadom na prirodzený a každoročný nárast súvisiaci so starnutím, s infláciou a rastom miezd. Prostriedky potrebné na investície, zvýšenie kvality a hodnoty pre pacienta v rozpočte taktiež nevidíme. Sektor zdravotníctva je potrebné dofinancovať tak, aby nedochádzalo k výpadkom, aby nedochádzalo k predlžovaniu čakacích lehôt a aby bola zabezpečená zdravotná starostlivosť. Taký zásadný dokument, akým je rozpočet pre zdravotníctvo, zároveň vôbec neprebehol štandardným spôsobom, ktorý by mal byť komunikovaný s jednotlivými procesnými organizáciami tak, ako to bolo v predošlých rokoch. Prehlbujúcim sa problémom, akým je napríklad nedostatok zdravotníkov či úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti, tak pomôžu jedine zásadné, systémové zmeny, o ktorých sme pripravení s pánom ministrom kedykoľvek rokovať.