Diego Maradona zomrel a s ním odišiel aj jeden z najlepších futbalistov všetkých čias.
V mnohých ohľadoch bol Maradona príkladom všetkého argentínskeho. Z extrémnej chudoby sa dostal k nebývalému bohatstvu, len aby väčšinu z neho premrhal.
Jeho úžasné schopnosti šli ruka v ruke s priveľkým egom a neschopnosťou žiť v „skutočnom svete“. Obdivovali ho aj Neargentínčania, no rovnako k nemu cítili aj odpor za jeho otvorený dešpekt k pravidlám hry.
Napoly anjel, napoly diabol
Všetko sa to naplno a zreteľne ukázalo vo štvrťfinálovom zápase medzi Argentínou a Anglickom na majstrovstvách sveta 1986 v Mexiku.
Maradonov odkaz v ňom navždy spečatili jeho dva góly Angličanom. Prvý je neslávne známy, pretože ho strelil v rozpore s pravidlami rukou. Pohotovo to priznal, hoci ho márne označil za „božiu ruku“.
A potom prišla večná vznešenosť jeho druhého gólu. Maradona prebehol vyše 50 metrov ako tanečník baletu, obišiel päť anglických protihráčov, ako keby boli vystrihnutí z kartónu, brankára Petra Shiltona posadil na zadok a loptu poslal do siete.
Argentína zvíťazila 2 : 1 a napokon vyhrala aj celé majstrovstvá sveta proti Nemecku. No práve vďaka dvom gólom do siete Anglicka nazvali francúzske noviny L’Equipe ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.