Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
15.12.2020, 00:00

Chudobných bude viac

Mrháme ľudským kapitálom a strácame talenty.

Chudobných bude viac
Zdroj: TASR/Petr David Josek

V ekonómii to často vyzerá na sliepku a vajce – čo bolo skôr: hospodársky rast alebo kvalifikovaná pracovná sila? Ak chceme rast, máme investovať do vzdelania, lebo vieme, že neexistuje dôležitejší výrobný faktor než vzdelaní, šikovní a múdri ľudia. Kde však vziať peniaze a hlavne ľudské kapacity potrebné na úspešnú reformu školstva?

Význam ľudí nás paradoxne vrátil niekam na úplný začiatok dejín – vtedy však bola rozhodujúca sila svalov, kým dnes rozhoduje sila mozgov. A ak dnes hovoríme o kvalifikovanej pracovnej sile, dávno to nie je len o vedcoch a inžinieroch, vzdelanej párpercentnej elite, lebo v dnešnom komplexnom svete potrebujeme kvalifikáciu takmer na každú činnosť – aj na založenie okien.

Väčšina analýz skúmajúcich stav a príčiny mizérie nášho školstva a systému vzdelávania sa pritom pozerá len na stránku ponuky. Systém neponúka kvalitných a relevantných absolventov, lebo to nepokladá za svoju úlohu. Tou je snaha zachovať status quo pre takzvaných incumbentov: študenti sú len nevyhnutnou súčasťou systému, ktorý tu je však sám pre seba. Kto chce titul, je u nás vítaný. Kto chce vzdelanie, dnes si ho môže zadovážiť inde.

Rovnako však platí, že naša školská mizéria má svoju príčinu aj v nízkom dopyte po kvalitnom vzdelaní a tých pár firiem celkový obraz nemôže zmeniť.

Ak deti dnes nechodia do školy, je to pre ne zlé – v priemere. Pre niektoré deti to môže byť vyslobodenie z nudy, pre iné katastrofa. Závisí to od ich sociálneho pôvodu a prostredia a od kvality školy, ktorú dieťa (ne)navštevuje. Sociálne slabým sa obmedzil aj ten prístup k vzdelávaniu, ktorý im núkala hoci aj slabá škola. Chudobnejšie deti však môžu byť počas pandémie vo výhode oproti bohatším pri získavaní sociálnych zručností.

V štáte, ktorý trpí vysokou koreláciou medzi sociálnym pôvodom žiaka a jeho vzdelávacími výsledkami, to znamená ešte vyššiu nerovnosť v ešte mladšom veku. To je predzvesťou vyššej príjmovej nerovnosti v budúcnosti. Prečo to je problém? Lebo mrháme ľudským kapitálom a strácame talenty. Lebo zvyšujeme sociálne napätie, ktoré sprevádza príjmovo príliš rozdelenú spoločnosť.

Prečo teda nechceme kvalitnejšie vzdelanie a vzdelávanie? Lebo vajce a sliepka. Lebo na veľkej časti trhu práce – konkrétne vo verejnej správe – u nás záleží skôr na sociálnom pôvode a sociálnych väzbách než na kvalifikácii a zručnosti. Múdrych tu nepotrebujeme, máme svojich absolventov. Však áno, páni predsedovia? Obávam sa, že práve vy to s reformou vzdelávania nemyslíte príliš vážne.

Autor je ekonóm, bývalý splnomocnenec vlády pre najmenej rozvinuté okresy.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.