Mnohí si v detstve prešli traumou, keď zistili, ako to s tým Ježiškom naozaj je. Sklamanie a frustrácia, nedôvera a krivda. Pocity, s ktorými sa musí vyrovnať každé realitou osvietené dieťa.
Vraj treba príbeh o Ježiškovi, ktorý nosí darčeky, deťom hovoriť preto, aby zažívali mágiu Vianoc. Nám naši vyložili karty na stôl hneď. Nechcelo sa im vymýšľať, ako nás oklamať, aby potom zas vymýšľali, ako nám jemne povedať pravdu.
Napriek tomu, že som z kresťanskej rodiny, boli u nás Vianoce vždy o mágii aj bez Ježiška. Teda takto – ony o Ježiškovi boli a sú, len sme nevyrastali vo viere, že Ježiško je najvýznamnejší kuriér na svete.
Darčeky boli prezentované ako prejav vzájomnej lásky rodinných príslušníkov. Aj tak mi nešlo do hlavy, ako by Ježiško zvládal distribúciu. Jeho dospelá verzia sa mi zdala príliš utrápená a tá detská zas málo kompetentná zvládnuť veľké nákupy.
Ak je niekomu mágia odmalička prezentovaná cez výmysel, ledva ju potom hľadá v skutočnom svete. Ťažko môže konkurovať ranná rosa, ticho lesa alebo kŕdeľ vtákov superhrdinovi, ktorý za jednu noc zanesie darčeky všetkým deťom sveta.
Som vďačná mojim rodičom za to, že mi zachovali vieru v mágiu. Že mi nezakalili zrak tak, aby som nebola schopná vidieť čarovné vnemy okolo seba. Nevzali mi vieru vo vymyslenú mágiu, lebo mi upriamili pozornosť na tú skutočnú.
Okrem tejto „spoločenskej lži“ ma trochu trápi aj to, že sa z Ježiška stal naozaj prioritne IBA nositeľ darčekov. Čo dostaneme od Ježiška? Písali sme mu? Málokedy sa pýtame – Čo nám to chcel pred 2000 rokmi povedať? Ako to všetko myslel? Ktovie, čo by si bol býval pomyslel, keby vtedy vedel nahliadnuť do budúcnosti.
Že ho deti v jednej krajine považujú za toho, kto nosí stavebnice a počítačové hry. V iných krajinách sú pre darovaciu logistiku vyhradené konkrétne bytosti. Zväčša sú pupkatého, bradatého typu a ich úlohou je zabezpečiť celkové materiálno počas Vianoc. Santa, Koleda, ako len chcete. Ježiško ostáva verný svojej rýdzo duchovnej sfére. Nechcem sa rúhať ježiškovskej tradícii, len sa pokúšam na vec pozrieť trochu inak.
Tento rok budú Vianoce celkovo trochu iné. Možno zistíme, že to, na čom sme dlhé roky lipli, sa od nás na chvíľu ozdravne vzdiali. Že blízkosť celej rodiny nemusí byť naším jediným zdrojom šťastia, že darčeky nie sú nutnosťou. Možno nám Ježiško naozaj priniesol dar akéhosi poznania podstaty. Je na nás, či túto zásielku od jediného kuriéra nie v bežnom, ale v bedrovom rúšku, prijmeme. Chce to trošku vôle. Želám pokojné a uvedomelé „rozbaľovanie“.