V utorok som pozorne sledoval sériu prezentácií k Plánu obnovy a odolnosti. V štyroch blokoch verejných diskusií som si vypočul, aká je predstava našich ministerstiev o prioritách a cieľoch tohto ambiciózneho programu.
O konkrétnych číslach nebola reč. Spomenuli ich minister financií spolu s predsedom vlády až v závere celodenného diskusného maratónu. Išlo však len o päť veľmi hrubých súm, ktoré sú určené pre oblasti lepšieho vzdelávania, konkurencieschopného a inovatívneho Slovenska, zdravého života, zelenšieho a čistejšieho Slovenska a efektívneho štátu a digitalizácie.
Dnes sa nedá vyhodnotiť, aké proporcie budú mať jednotlivé opatrenia v týchto piatich oblastiach. Môžem teda hodnotiť len postoje účastníkov verejnej diskusie a ich prístup k jednotlivým témam.
Európska komisia stanovila, že digitalizácia má tvoriť až 20-percentný podiel na pláne obnovy, čo v prípade Slovenska predstavuje sumu takmer 1,2 miliardy eur. Tie by sa mali vyčerpať do konca roka 2026.
Nás v IT Asociácii Slovenska ako najväčšieho reprezentanta IT firiem, prirodzene, najviac zaujíma práve oblasť digitalizácie. Pri pozornom sledovaní diskusných panelov som sa ju preto snažil hľadať vo všetkých vystúpeniach a odpovediach.
Často vo verejných vystúpeniach politikov počúvam o DESI indexe, znalostnej ekonomike, konkurencieschopnosti, montážnej dielni, startupoch, digitálnej transformácii, spackanej informatizácii a ďalších veciach, ktoré s témou digitalizácie veľmi úzko súvisia.
Preto som bol veľmi zvedavý, ako bude táto téma uchopená v utorňajšej diskusii.
Asi sme pochopili, že reformy sa bez digitalizácie robiť nedajú
Potešilo ma, že digitalizácia bude v každom diskusnom bloku jedným z najskloňovanejších pojmov. Hovorili o nej predstavitelia rezortov dopravy, zdravotníctva, informatizácie a dokonca aj justície či vnútra. Nezdalo sa mi, že by to z ich strany bola povinná jazda len kvôli tomu, lebo „tak si to žiada Únia“. Naopak, vo väčšine prípadov bolo evidentné, že spíkri majú jasno v tom, ako môže digitalizácia ich rezortu pomôcť.
Mal som pocit, že chápu, že reformy sú s digitálnym svetom priamo prepojené. To treba jednoznačne kvitovať. Viacerí spíkri sa explicitne vyjadrili, že byrokracia a zložité administratívne postupy sú problémami samé o sebe a digitalizovať ich v súčasnom stave je nezmysel.
Najskôr ich treba zmeniť a až potom vyťažiť z digitálnych technológii všetko, čo by mohlo náročnú štátnu byrokraciu zlepšiť. Zdá sa, že po tom, ako digitálna transformácia zmenila banky, operátorov, poisťovne a postupne mení aj priemysel, prichádza konečne aj do verejnej správy a má šancu stať sa novým štandardom.
Pozitívne príklady a potreba zlepšovania digitálnych zručností
Väčšina spíkrov chápala digitalizáciu ako prepájanie doteraz oddelených procesov. Veľmi plasticky to prezentovala napríklad Iveta Griačová z ministerstva zdravotníctva. Digitalizáciu priamo označila za nevyhnutnosť. Na konkrétnych príkladoch ukázala, ako výmena dát medzi pracoviskami nemocnice dokáže postaviť pacienta do centra diania a výrazne uľahčiť život nielen jemu, ale aj zdravotníckemu personálu.
Zároveň veľmi správne identifikovala, že väčšina odborníkov zo zdravotníckeho sektora ešte stále takto nerozmýšľa a pri plánovaní budúcnosti sa zaoberajú výstavbou nemocníc, ich vybavením, prístrojmi, ale o modernizácii informačných systémov ani len neuvažujú.
Digitálne zručnosti, digitalizácia školstva a ďalšie reformné kroky v oblasti vzdelávania konečne získavajú váhu a dôležitosť, ktoré im z pozície IT priemyslu pripisujeme už dlhé roky. Ak by sa podarilo rozpísať prezentované ciele na zmysluplné a realizovateľné opatrenia, máme šancu zastaviť a zvrátiť úpadok vzdelávacieho systému. Zároveň tým naplníme jeden zo základných predpokladov pre transformáciu nášho hospodárstva smerom k znalostnej a dátovej ekonomike.
Kvitujem aj to, že sa v zozname cieľov ocitlo celoživotné vzdelávanie. Slovenská pracovná sila patrí k tým, ktoré sú najviac ohrozené automatizáciou, robotizáciou a digitalizáciou. Toto ohrozenie sa netýka iba pracovníkov, ktorí sa dokážu rekvalifikovať a s pomocou novozískaných digitálnych zručností si nájsť uplatnenie vo firmách, v ktorých sa Priemysel 4.0 stal (alebo čoskoro stane) realitou. Jedno je isté: podľa štatistík dopyt po takýchto pracovníkov rastie raketovým tempom.
Čo v diskusii chýbalo
Zaregistroval som však aj viaceré nevypovedané veci. V paneli Zelená ekonomika som identifikoval minimálne sedem rozsiahlych oblastí, ktoré sú v rôznej miere závislé na digitalizácii. Niektoré sa bez nej ani nebudú dať implementovať.
Príkladom je využívanie obnoviteľných zdrojov energií a s tým súvisiace pripájanie nových typov zariadení a účastníkov do energetického trhu. Bez digitalizácie to nebude možné. Krajiny, ktoré sú v tejto oblasti ďalej ako my, už teraz budujú platformy na výmenu technických a ekonomických dát v energetike. Zväčša ide o kombináciu dátových hubov a distribuovaných riešení. Pomocou nich sa môžu na trh s energiou pripájať lokálne komunity, prevádzkovatelia úložísk elektrickej energie, nabíjacích staníc a ďalšie subjekty, ktoré zatiaľ stoja mimo.
Z doteraz známych informácií mi nie je jasné, či je digitalizácia zamýšľaná ako súčasť tejto správnej a žiadanej reformy, alebo či zodpovední robia rovnakú chybu ako niektorí zdravotníci, o ktorých hovorila Iveta Griačová.
Musíme transformovať ekonomiku. Aj s pomocou firiem
Je pre mňa nepochopiteľné, že v reformných a investičných plánoch absentujú slovenské firmy. Vnímal som, že všetci účastníci diskusií si uvedomujú ekonomickú stagnáciu našej krajiny. Niektorí pripustili, že naša produktivita práce je katastrofálna a oproti eurozóne na polovičnej úrovni. Zároveň každý zo spíkrov uznal, že digitalizácia je pre našu ekonomiku dôležitá.
Nikto však tieto dva súvisiace faktory jasne neprepojil. Domnievam sa, že to do veľkej miery súvisí s tým, že politické vedenie rezortu hospodárstva má zásadný odpor voči dotáciám, ktoré podľa jeho názoru deformujú trh. Tento argument by som uznal jedine v prípade, keby sme neboli mimoriadne otvorenou ekonomikou fungujúcou v konkurenčnom prostredí.
Pozrime sa na čísla. Financovanie firiem z grantov je vo Fínsku na úrovni 7% , v Rakúsku je to 9%, v Česku a Poľsku 8%, v Maďarsku dokonca 10%. Priemer EÚ je 8%. Na Slovensku dostali granty len 3 percentá firiem.
Ak budú okolité krajiny podporovať digitalizáciu svojich firiem a my to robiť nebudeme, je len otázkou času, kedy začnú české, poľské či maďarské podniky získavať zákazky na úkor našich domácich spoločností. Ten, kto vie, ako svojim firmám pomáhajú Nemci a Rakúšania, veľmi dobre chápe, že si zarábame na poriadny problém.
Ako bude vyzerať podpora inovácií?
Ďalšou z tém, ktoré zostali nejasné aj po verejnej diskusii, sú konkrétne plány v oblasti vedy, výskumu a vývoja. A nemám tým na mysli základný výskum – veľmi si ho vážim, ak je kvalitný a na medzinárodnej úrovni a som presvedčený, že základný výskum musíme dostatočne financovať. Problém je však v tom, že jeho ekonomické výsledky a prínos pre spoločnosť môžeme očakávať o 20 až 30 rokov.
Zneisťuje ma postoj autorov plánu k inováciám. V minulosti boli naliate obrovské prostriedky do aplikovaného výskumu na univerzitách s očakávaním, že sa tým podporí vznik inovatívnych a výkonných firiem, ktoré výsledky svojej práce budú môcť exportovať za hranice. Tento scenár sa však nikdy nenaplnil.
Faktom je, že sklamanie v tomto prípade zdieľame s celou Európu, ktorá v porovnaní s USA a Čínou technologicky zaostáva. Ak to chceme zvrátiť, nestačí iba investovať do výskumu. Úspechy budeme dosahovať jedine vtedy, ak sa „nalejú“ peniaze do výskumných kapacít, ktoré výsledky svojej práce dokážu presadiť na trhu v podobe konkurencieschopných produktov a služieb.
Myslím, že teraz je ten správny čas na prepojenie akademického výskumu a vývoja s podnikateľskou praxou. Potvrdzujú to aj slová Petra Balíka z ministerstva investícií, ktorý to v utorok komunikoval ako jednu z priorít. Napriek tomu mi však nie je úplne jasné, ako to v skutočnosti bude vyzerať. Kladiem si teda otázku, či naozaj máme vôľu investovať do výskumu a inovácií inak ako doteraz.
Každý zakladateľ startupu vie povedať, aká dlhá cesta vedie od podnikateľského nápadu k úspešnému predaju. Je to postupný a drahý proces, v ktorom trh opakovane poskytuje podnikateľovi spätnú väzbu a až na jej základe vzniká produkt alebo služba, ktorá je ekonomicky úspešná. Na začiatku procesu zväčša nevie ani podnikateľ s istotou odhadnúť, s čím na trhu uspeje.
Nerobme si ilúzie, že akademik vie predpovedať, čo treba skúmať, alebo že úradník rozdeľujúci peniaze vie, na čo treba alokovať zdroje. Toto bude jedna z najväčších výziev, ktoré pred nami stoja. Zároveň platí, že Slovensku to môže priniesť asi najväčšie benefity..
Využime príležitosť, ktorú nám plán obnovy dáva
Podrobnosti o výške alokovaných prostriedkov zatiaľ nepoznáme. Myslím, že budú výsledkom vyjednávania na koaličnej rade a chcem veriť, že koaličná diskusia bude menej o politickom výtlaku jednotlivých strán a viac o odborných argumentoch.
Veľká časť opatrení bude závislá na spolupráci ministerstiev. O digitalizácii to platí dvojnásobne. Ak nám naozaj ide o výsledky, informačné systémy musia využívať integrované dáta z rozličných rezortov, niekto sa musí starať o digitálne zručnosti používateľov a aj širšej populácie a taktiež sa nevyhneme zmenám niektorých zákonov.
Plán obnovy je pre nás skúškou a výzvou. Podnikateľský svet sa s takýmito výzvami stretáva bežne, avšak pre štát je to nová situácia. Zároveň je to ale príležitosť, ktorá sa už nebude opakovať. Ako povedal jeden z účastníkov diskusie, ak chceme byť úspešní, bude potrebné zapojiť oveľa širší počet stakeholderov, ako iba štát.
Držme si palce, aby sme túto unikátnu šancu posunúť Slovensko správnym smerom využili na sto percent.
Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska