Favoritom na slovo roka bude asi „covid“, ale mojím koňom je slovo „odborník“. Oproti covidu je napriek svojej obyčajnosti tajomnejšie a možno aj nebezpečnejšie.
Ľudová múdrosť hovorí, že odborníkom je ten, kto o téme vie viac než 90 percent ľudí. Ja sám som tento titul dostal nie raz. Pokiaľ niečo tvrdí „ekonomický odborník“, hneď je to iné, ako keď je to len nejaký Martin z ulice. Každý z nás má unikátnu zbierku vedomostí, ktorá človeka robí odborníkom. Hoci niekedy je to len taká špecifická oblasť, ako sú nálady vlastného dieťaťa či stav zeleninového záhonu za naším domom.
Slovo „odborník“ nabralo počas pandémie nevídanú vážnosť. Nálepka odborníka už nie je len vstupenkou do masmédií, ale univerzálnym zaklínadlom, ktorým sa dá ospravedlniť akékoľvek rozhodnutie hlboko zasahujúce do životov ľudí v dobrom či v zlom, zákonné či nezákonné.
Na odborníkov však pozor. Po prvé, odborníci robia chyby. Inžinierom vybuchujú raketoplány a padajú lietadlá, statikom sa rúcajú budovy, lekári vymenia kĺb na nesprávnom kolene a ekonómovia trafia budúcoročný rast horšie ako cvičená opica. Čím komplexnejší systém, tým väčšia šanca na nepresnosti, ba až hlboké omyly. Preto sú meteorológovia takým častým terčom vtipov. Odborníci sa mýlia aj v komplexnej oblasti globálnej pandémie, a to oboma smermi. Jedni robili modely so státisícmi nakazených v priebehu mesiaca či prorokovali zaplnené márnice a tisíce mŕtvych denne pred Vianocami. Iní zase tvrdili, že prenos nákazy z Číny je nepravdepodobný, že nákaza vymizne do Veľkej noci alebo že druhá vlna nebude.
Po druhé, pozornosť a moc pomáhajú rúcať povedomie o limitoch vlastných schopností. Tým skôr, ak za svoje omyly a nepresnosti odborník nenesie žiadnu osobnú zodpovednosť. A tak je čoraz bežnejšie, že odborník ponúkne kompletný súbor opatrení pre verejné zdravie, medicínu, právo, ekonomiku a školstvo.
Existujú vedecké otázky, ktoré je možné objektívne s väčšou alebo menšou presnosťou zodpovedať.
Existujú otázky, ktoré vedecky zodpovedať možné nie je. Ako veľmi chrániť starých ľudí a do akej miery popritom poškodiť mladú generáciu? Navštíviť rodičov a riskovať infekciu alebo nenavštíviť a riskovať, že sme premeškali poslednú príležitosť vidieť ich? Pandémia pripomenula usedeným „západniarom“, že život je aj o osobnej zodpovednosti za seba a svoju rodinu či o ťažkých rozhodnutiach medzi zlým a horším. Tieto bremená nie je možné preložiť na plecia odborníkov, či sme len obyčajní ľudia alebo politici.