Ako zaistiť plnohodnotný chod firmy aj v prípade, ak sa zamestnancov nakazí priveľa? A najmä, ako urobiť maximum pre to, aby k tejto situácii vôbec nedošlo – a teda zabezpečiť, aby všade tam, kde je to teoreticky možné, pracovali z domu? Tieto dve kľúčové otázky si začali mnohé firmy klásť pred necelým rokom v súvislosti s koronavírusom. Detailné odpovede na ne bývajú dokonca súčasťou plánov pre riadenie kontinuity podnikania, finančný sektor nevynímajúc. Lebo kolobeh peňazí v systéme sa nemôže ani na chvíľu zastaviť.
Podnikatelia potvrdia, že maximálny prechod do virtuálneho prostredia nebol vôbec jednoduchý. Či už hovoríme o zabezpečení IT infraštruktúry a technických podmienok pre zamestnancov na home office, alebo o presune podnikania do online prostredia v čase zatvorených prevádzok. Nehovoriac o s tým spojených nákladoch, ktoré v závislosti od firmy môžu presahovať aj státisíce eur. Prepočítavanie však muselo ísť bokom, lebo inú možnosť sme si v čase, keď pribúdali prvé desiatky nakazených, nevedeli predstaviť. Príchod masívnej druhej vlny opodstatnenosť tohto rozhodnutia len potvrdil.
Aj my v ČSOB sme museli hľadať riešenia, ako mnohé pozície, pri ktorých sme si to pôvodne nevedeli predstaviť, presunúť do módu home officeu. Pri zachovaní maximálnych bezpečnostných štandardov, ktoré patria v bankovníctve, pochopiteľne, k tým najprísnejším. V čase príchodu prvej vlny sa to všetko dialo doslova za pochodu, lebo paralelne s tým sme museli riešiť situáciu tisícok klientov a firiem, ktorí sa ocitli v problémoch, a súčasne urobiť maximum pre ochranu zamestnancov v prvej línii. To je len jeden príklad z tisícov iných podnikateľských príbehov.
O to väčším prekvapením pre mňa bolo, že parlament, rozhodujúci článok pri prijímaní legislatívnych opatrení v boji s pandémiou, nebol ani niekoľko mesiacov od jej vypuknutia schopný rokovať a hlasovať online. Nedovolím si zjednodušovať a porovnávať súkromný sektor a štátny aparát, ich východiskovú pozíciu. Avšak táto situácia ukázala rozdiel v pripravenosti štátu zabezpečovať kontinuitu fungovania v porovnaní s podnikateľským prostredím.
Štát pred sebou tlačí obrovský modernizačný dlh naakumulovaný za uplynulé roky a vlády. Offline parlament je len jeden príklad, ktorý odkryl túto slabinu v najmenej vhodnej chvíli. Obávam sa však, že svedkami razantnejších dôsledkov tohto dlhu budeme až s odstupom času. Počnúc školstvom a dosahom pandémie v jeho radoch.