Hospodársky stagnujeme. Kým v roku 2010 sme v HDP na osobu v parite kúpnej sily boli z tranzitívnych ekonomík na treťom mieste za Českom a Slovinskom, v roku 2019 sa náskok Česka a Slovinska zvýšil a pred nás sa dostali aj Estónsko, Litva, Maďarsko a Poľsko. Len niekoľko desatín percenta nás delilo od Rumunska a Lotyšska (Eurostat, EÚ27=100).
Dôvodom sú popri nedostatočných investíciách do pracovnej sily, podnikateľského prostredia a infraštruktúr aj spôsob verejnej správy. Ako vieme organizovať efektívne využívanie faktorov produkcie na zvýšenie konkurencieschopnosti našich výrobkov a služieb.
Vďaka pandémii je jasné, že naše vládne (špeciálne centrálne a menej regionálne) štruktúry za veľa nestoja, pokiaľ ide o využívanie poznatkov a reálny výkon, a nie hľadanie výhovoriek. Dlhodobo sa táto správcovská neschopnosť prejavuje v nevyužívaní potenciálu regiónov a pracovnej sily vylúčených skupín, najviac Rómov.
Obrovské regionálne rozdiely, podľa OECD (2018) dokonca najvyššie, vnímame zjednodušene ako „ich“ problém východného a stredného Slovenska, a nie náš „bratislavský“ problém. Regióny sú vnímané ako záťaž. Vylúčení Rómovia sú ešte viac vnímaní ako záťaž napriek ich potenciálu na trhu práce a pri zlepšovaní demografického deficitu a deficitu prvého dôchodkového piliera. Lenže prepad našej ekonomiky v medzinárodnom porovnaní potvrdzuje, že pravda je inde.
Problémy našej správy verejných vecí vrátane národného hospodárstva sa najskôr prejavili práve na najcitlivejších indikátoroch pokroku a blahobytu: sociálne slabých ľuďoch bez adekvátneho prístupu k vzdelaniu na miestnych ekonomikách bez dobrého prístupu k medzinárodným trhom. Majú spoločného menovateľa (spoločne so zlým riadením protipandemických opatrení): zlé rozdelenie právomocí medzi regióny a centrálnu vládu.
Regionálne vlády neexistujú. Regióny zastúpené VÚC a obcami majú príliš málo právomocí a často riešia len bežnú prevádzku. Sú v pozícii údržbára, hoci majú najviac informácií a možností na reálne aktivity. Centrum má príliš veľa právomocí, lebo nezmyselne rieši aj to, čo kvôli princípu subsidiarity riešiť nemá. Naopak, nerieši to, čo by mal – napr. inšpekciu vymáhania národných regulácií regiónmi.
V roku 2015 sme naštartovali podporu 12 najmenej rozvinutých okresov s rozpočtom vyše miliardy eur. Investovala sa takmer desatina tejto sumy; z vyše 300 úloh ministerstvá splnili asi rovnaký podiel. Dnes sa na nové programové obdobie plánuje podobná schéma na celé územie Slovenska. Bez reformy verejnej správy to však nepôjde.