V období recesie počúvame o potrebe myslieť na svoju finančnú budúcnosť viac ako inokedy. Veľká väčšina slovenských domácností nejaké finančné aktíva vlastní. Sme však pomerne konzervatívnym národom a v investovaní sa vyspelejším európskym ekonomikám pozeráme na chrbát. Čistý finančný majetok domácností, teda rozdiel medzi majetkom a dlhmi, je v prepočte na obyvateľa najnižší spomedzi krajín eurozóny. Podľa údajov ECB mal priemerný obyvateľ eurozóny na konci prvého polroka 2020 čistý finančný majetok vo výške 55-tisíc eur. V prípade Slováka išlo o sumu len sedemtisíc eur.
Rozdiel však nie je iba vo výške finančného majetku, ale aj v spôsobe zhodnocovania. Príliš veľký podiel u nás majú bankové vklady. V eurozóne sa hotovosť a vklady podieľajú na finančných aktívach domácností iba tretinovým podielom, u nás však tvoria až 60 percent. Na druhej strane poistné a penzijné schémy tvoria u nás len zhruba 20 percent, v eurozóne však viac ako tretinu. Na míle vzdialení sme od vyspelejších krajín v prípade investícií do akcií, dlhopisov či podielových a realitných fondov. Kým na Slovensku majú 15-percentný podiel, v eurozóne si cenné papiere a fondy ukrajujú z finančných aktív domácností až takmer tretinu.
Výnosy z klasických foriem sporenia sú pritom dlhodobo nízke, zväčša pod úrovňou inflácie. Aj preto domácnosti v posledných rokoch postupne presúvajú svoje úspory z bánk do fondov, akcií či dlhopisov. Tu je zhodnotenie peňazí vyššie, hoci za vyššiu mieru rizika. Pozitívne je, že prístup Slovákov k investovaniu sa zlepšuje. Podľa výsledkov prieskumu agentúry IMAS pre skupinu Erste Group malo v roku 2016 pozitívny vzťah k investovaniu iba necelých 20 percent našincov. V roku 2020 už išlo o tretinu opýtaných. Zároveň vzrástol aj podiel obyvateľov, ktorí sú pri investíciách ochotní podstúpiť vyššie riziko.
Mnohí Slováci majú z minulosti zlé skúsenosti. Vlani napríklad veľa ľudí prišlo o finančné prostriedky investované do pochybných zmeniek a dlhopisov. Povinnou výbavou zodpovedného investora by preto malo byť triezve vyhodnotenie rizika, dobrá znalosť produktu a dodržanie zlatého pravidla diverzifikácie. Rovnako dôležitú rolu zohráva aj spolupráca s profesionálmi s dlhodobými skúsenosťami, licenciou od NBS a pravidelným auditovaním od renomovaných spoločností.
A do čoho investovať v týchto časoch? Zaujímavými môžu byť napríklad realitné fondy alebo akcie z defenzívnych odvetví. Reality sú výnimočné stabilnými výnosmi a svojou hmatateľnosťou. Defenzívne odvetvia ako zdravotníctvo, potravinárstvo či verejné služby zase fungujú aj v čase krízy či pandémie. Obe možnosti tak spája nižšia volatilita, ktorá je nielen u konzervatívnejších investorov viac ako vítaná.