Od roku 2017 sme na Slovensku zaznamenali takmer dvojnásobný nárast ceny silovej elektriny. Do ceny elektriny sa premietla vysoká cena emisných kvót, ktorá vzrástla z päť eur až na 30 eur. Zdraženie pocítili okrem domácností či prevádzok v sektore služieb najmä priemyselníci, ktorí nedokážu zvýšené náklady preniesť do ceny svojich výrobkov. Ide napríklad o hutnícku výrobu produktov zo železa, ocele alebo hliníka, ktorých cena sa určuje na globálnom trhu.
Podobne ako u nás, aj v Európe je hutníctvo významným odvetvím priemyslu a garantuje pracovné miesta v regiónoch s obmedzenými pracovnými príležitosťami. Európska únia si popri sledovaní environmentálnych cieľov uvedomuje aj nevyhnutnosť podpory lokálneho priemyslu. Jeho konkurencieschopnosť voči ázijským dovozcom, ktorých výroba so sebou prináša negatívne ekologické dosahy, klesá. Únia preto umožňuje členským štátom kompenzovať zasiahnutým podnikom ich zvýšené náklady za elektrinu.
Na Slovensku existuje kompenzačná schéma od roku 2017. Kompenzácie vypláca Environmentálny fond z príjmov z predaja emisných kvót. Žiaľ, prostriedky prerozdelené podnikom sa každoročne znižovali, hoci príjmy fondu prudko rástli vďaka vysokej cene predaných kvót. V roku 2020 získal fond z predaja kvót takmer 250 miliónov eur. Do priemyslu však prostredníctvom kompenzácií vrátil len štyri milióny eur.
Naše energeticky najnáročnejšie odvetvia tak strácajú konkurencieschopnosť nielen voči ázijským, ale aj európskym producentom z krajín s robustnejšími kompenzačnými schémami. Kým slovenské podniky nezískali ani dve percentá z príjmov z kvót, niektoré západné krajiny prerozdelili priemyslu z týchto príjmov až 20 percent. Česká republika plánuje v tomto roku podnikom prerozdeliť dokonca viac ako 90 miliónov eur.
Jedným z podnikov, ktorého prevádzka je dnes ohrozená, je hlinikáreň Slovalco. Tá ročne odberá až osem percent z celkovej spotreby elektriny na Slovensku. Účet za elektrinu tvorí až jednu tretinu jej výrobných nákladov. Z toho 60 miliónov predstavujú náklady vyvolané premietnutím ceny emisných kvót do ceny elektriny. Podniku tak kvôli výrazne zvýšeným nákladom neostávajú peniaze na obnovu fabriky.
Štát by mal mať záujem na zvýšení konkurencieschopnosti slovenského priemyslu, ktorého výroba je často niekoľkonásobne ekologickejšia v porovnaní so zahraničnými výrobcami. Paradoxne, práve systém emisných kvót, ktorého cieľom je znížiť objem emisií, vytláča lokálnu ekologickejšiu výrobu v prospech produkcie z krajín s nižšími ekologickejšími nárokmi.