Po ruskom vyhlásení, že diplomaticky uznávajú Južné Osetsko a Abcházsko ako samostatné štáty, západné reakcie sa rozdelili do dvoch skupín. Jedna skupina sa rozčuľovala nad Ruskom a začala mu hroziť sankciami. Druhá, tá rozumnejšia, sa pýtala, či je rozdiel medzi uznaním Kosova a uznaním povedzme Južného Osetska. Je dobré pripomenúť, že už pred vyhlásením samostatnosti Kosova sa objavovali vo svetovej aj v našej tlači články upozorňujúce, že Kosovo vytvorí precedens, ktorý v prvom rade môže využiť Rusko na diplomatické uznanie práve Južného Osetska, Abcházska, prípadne Podnesterska a azda aj iných neuznaných republík. Vtedy sa viacerí na Západe, ale aj u nás tvárili ako geroji a tvrdili, že Kosovo je také osobitné, že nemôže slúžiť ako precedens pre iné, podobné neuznané časti štátov. Potom Kosovo vyhlásilo samostatnosť a veľa slovenských novinárov začalo tlačiť na vládu, aby Slovensko uznalo Kosovo. Slovensko našťastie Kosovo neuznalo. Preto teraz Slovensko mohlo oznámiť, že neuznáva ani Južné Osetsko a Abcházsko a nebol to politický kotrmelec. Vyhlásenie samostatnosti Kosova podporovali predovšetkým Američania. Mysleli si, že si môžu voči Rusku všetko dovoliť. Teraz sa im to vracia. Zatiaľ USA neboli schopné Gruzínsku žiadnym významnejším spôsobom pomôcť. Ale veci môžu ísť ešte ďalej. Vladimir Putin povedal v rozhovore pre CNN, že sú náznaky, že americkí vojenskí inštruktori vstúpili spolu s gruzínskou armádou na územie Južného Osetska. Ak by sa to preukázalo, bol by to škandál. Znamenalo by to, že americkí vojaci sa podieľali na porušení medzinárodného práva a na narušení olympijského mieru. Logickou odpoveďou Ruska by potom bolo, ak by začalo podporovať protiamerické sily v Iraku, odrezalo sily NATO od prístupu do Afganistanu po svojom území, svoj terajší vlažný postoj vo veci Iránu zmenilo na protiamerický, atď. Toto všetko chcú USA riskovať za podporu gruzínskeho prezidenta, ktorý si pred televíznou kamerou hryzie kravatu?
Ján Čarnogurský je bývalý predseda vlády