Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
15.02.2021, 00:00

Teplo môže byť lacnejšie aj zelenšie

Geotermálna energia je možnosťou vykurovania pre státisíce domácností.

Teplo môže byť lacnejšie aj zelenšie

Slovensko žije lockdownom, následkom čoho sme viac doma. V zimných mesiacoch to znamená pre mnohé domácnosti vyššiu spotrebu tepla. V tomto roku však ceny tepelnej energie klesnú a domácnosti nakoniec budú schopné ušetriť niekoľko desiatok eur.


Tepelná energia bola na pretrase v posledných týždňoch aj vďaka štatistikám za rok 2019. Podiel tepelnej energie z obnoviteľných zdrojov energie predstavoval na celkovej spotrebe tepla až 19,7 percenta. To znamená rovno trojskok vpred, keďže v rokoch 2010 až 2018 podiel kolísal v rozpätí iba 7,8 až 10,8 percenta.


Háčik je v tom, že do obnoviteľných zdrojov boli v roku 2019 po prvýkrát započítané aj domy vykurované drevom či štiepkou. To vyvolalo u odborníkov vlnu nesúhlasu, keďže ide o suroviny produkujúce významné množstvo emisií.


Vyšší podiel tepla či chladu z obnoviteľných zdrojov je na Slovensku dosiahnuteľný aj „normálnou“ cestou. Už k teraz rozšírenej biomase či bioplynu by sa mohla v nasledujúcich rokoch pridať geotermálna energia. Príkladom je Island, kde sa vďaka vysokému zastúpeniu geotermálnej energie štyri pätiny tepla a chladu vyrobia z podielu obnoviteľných zdrojov. Iste, Slovensko nie je Island.


Dobrou správou však je, že v prípade potenciálu „geotermálu“ nie sme od neho zase na míle vzdialení. Prítomnosť geotermálnej energie na území Slovenska potvrdzujú zrealizované hydrogeologické merania a prieskumy s teoretickou možnosťou vykurovania státisícov domácností. Geotermál sa však zatiaľ využíva len na úrovni približne troch percent, konkrétne vo Veľkom Mederi, v Šali, Seredi a Galante. V prípravnej fáze sú aj ďalšie projekty, a to v lokalitách Žiar nad Hronom, Prešov, Kežmarok či Košice-Ďurkov.


Ďalším v zahraničí preferovaným zdrojom na výrobu tepla je odpad. Pri výrobe tepla v zariadení na energetické využitie odpadu nesiahame na nové zdroje, ale nakladáme so vzniknutým nerecyklovateľným odpadom, ktorý by za iných okolností skončil na neekologickej skládke.


V neďalekom Rakúsku, kde je skládkovanie zakázané, to však tak nie je. Rakúšania sa na odpad pozerajú ako na cennú surovinu a za prísnych ekologických podmienok vďaka nemu vykurujú státisíce domácností. Slovensko v tomto smere zaspalo dobu. Aspoň malou útechou sú Košice, kde má zelené teplo z odpadu so stabilnou cenou približne 2 400 domácností.


Potenciál na výrobu tepla z odpadu je však na Slovensku oveľa väčší. Najmä keď už teraz vieme, že produkcia komunálneho odpadu v posledných rokoch raketovo rastie a inak to nebude ani v tých nasledujúcich.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.