Výpadok v prezenčnom vzdelávaní, strata kontaktov so spolužiakmi a s učiteľmi, absencia návykov, režimu a k tomu aj pridružené psychické problémy či depresie volajú po návrate žiakov do škôl. Na strane druhej sa rodičia, učitelia aj žiaci oprávnene obávajú pre pandémiu o svoje zdravie. Aj preto otváranie škôl vyvolalo oprávnenú spoločenskú polemiku.
Keď štát povolil 8. februára návrat detí do škôl, rozhodnutie o otvorení konkrétnych škôl sme nechali na riaditeľov. Pri rozhodovaní riaditelia zhodnotili výsledky testovania na COVID-19, záujem rodičov a žiakov a, samozrejme, museli zohľadniť aj všetky iné okolnosti, ktoré súvisia s výchovno-vzdelávacím procesom danej školy. Sú totiž školy, ktoré vedia plnohodnotne učiť online, ale sú aj také, kde sa odborné vzdelávanie riadne zabezpečiť dištančne nedá.
Prvý týždeň sme z celkového počtu 54 stredných škôl v zriaďovateľskej kompetencii BSK otvorili len štyri. Medzi obyvateľmi kraja prevládol názor odložiť otváranie škôl na neskôr, až keď bude epidemiologická situácia lepšia.
Neskôr sa však situácia začala meniť. Druhý týždeň sme otvorili 25 a tretí týždeň až 32 župných škôl. Obavy sa zmierňovali, a kým na začiatku to bola podľa nášho prieskumu len tretina, dnes už polovica obyvateľov kraja podporuje návrat detí do škôl. Pozitívne je aj to, že väčšina populácie na Slovensku a aj rodičov je za to, aby otváranie škôl patrilo k prvým krokom pri uvoľňovaní pandemických obmedzení a tiež aby bolo učiteľom umožnené byť očkovaní medzi prvými spolu s pracovníkmi kritickej infraštruktúry. Svedčí to o tom, že ľudia na Slovensku považujú vzdelávanie za veľmi dôležité.
Koronakríza nás doslova donútila, aby sme aj v školstve vo väčšom rozsahu využívali inovácie aj nové technológie. Výhodou dištančného vzdelávania je, že prináša žiakom aj učiteľom väčšiu flexibilitu pracovať vlastným tempom či lepšie si organizovať čas. Popri nesporných pozitívach má však online vyučovanie aj svoje tienisté stránky. Odlúčenie od spolužiakov aj od učiteľov sa dá zvládnuť len obmedzený čas. Ak je separácia dlhodobou záležitosťou, má na deti negatívny vplyv. Strácajú sociálne väzby v kolektíve, spomaľuje sa rozvoj komunikačných a emocionálnych zručností. Žiadne technické zariadenie nenahradí osobný kontakt. Nehovoriac o tom, že ak deti trávia dlhý čas za počítačmi, trpí zrak i chrbtica. Zvlášť alarmujúci je nárast obezity u detí.
Chápem obavy rodičov, že návrat detí do škôl počas pandémie prináša riziká. Po troch týždňoch obnovenej prevádzky sa však ukazuje, že i keď je to náročné, dá sa to.