V hodnotení rodovej rovnosti by Slovensko dostalo známku tri mínus. Na vysvedčení by sme dostali takú slabšiu trojku.
To je síce „dobre“ v školskej rétorike, no nielen klasifikácii, ale aj v praxi sa nebezpečne blíži k najslabšiemu hodnoteniu, ktorým sa dá prejsť.
Jeden z najväčších rozdielov je pritom viditeľný v odmeňovaní. Odchod na materskú dovolenku, nízko ohodnotené profesie s dominantným zastúpením žien, ich nedostatok vo vedúcich pozíciách, či nižší príjem matiek sú najčastejšie dôvody vzniku platovej nerovnosti na Slovensku.
Ženy zarábajú o pätinu menej ako muži. Väčšiu nerovnováhu medzi mzdovým ohodnotením nájdeme už len v piatich krajinách EÚ.
Problematika platovej nerovnováhy je komplexná a nemá len jedného vinníka. Štát, zamestnávatelia, ale aj jednotlivci by mali vytvoriť ekosystém, v ktorom budú aktívne pristupovať k riešeniu tejto témy.
Potreba rovnocenného postavenia, príležitostí a nediskriminácie na pracovisku by mala byť súčasťou interných hodnôt každého zamestnávateľa.
Veľké a úspešné spoločnosti majú navyše potrebnú autoritu, ale aj mediálny priestor na to, aby upriamili pozornosť na tento problém, boli vzorom a šírili osvetu. Pozitívne príklady žien v manažérskych pozíciách sú toho dobrým začiatkom.
Ryba však smrdí od hlavy, a tak by v téme rodovej rovnosti ako takej mal hrať prvé husle hlavne štát.
Lepšia infraštruktúra v oblasti starostlivosti o deti, zvyšovanie motivácie mužov ísť na rodičovskú dovolenku alebo formy úľav či zvýhodnení pre firmy uplatňujúce princíp nediskriminácie by mohli byť správnym smerom na ceste k uplatňovaniu rodovej rovnosti v praxi.
Ak však budú na čele inštitúcií, do ktorých kompetencií táto problematika spadá, stáť ľudia s názormi podporujúcimi mužsko-ženské stereotypy, bude cesta k rovnoprávnosti ešte veľmi dlhá.
V 21. storočí, kedy počúvame o digitalizácii, umelej inteligencii, komerčných letoch do vesmíru by nemali mať takéto prežitky svoje miesto.
Rovnako, ako odmietnutie tak zásadného dokumentu, akým bol Istanbulský dohovor či pokusy štátu zasahovať do reprodukčných práv. Toto všetko destabilizuje postavenie žien a našu spoločnosť posúva do minulého tisícročia.
Boj o zdanlivo samozrejmú vec, akou je rovnoprávnosť je, žiaľ, historickým behom na dlhé trate a minimálne najbližšie dve generácie stále bude.
Podľa štúdie Svetového ekonomického fóra sa totiž dnešné ženy a dokonca ani ich dcéry nedožijú celkovej rodovej rovnosti v spoločnosti. Kým sa tak stane totiž prejde viac ako sto rokov.
Ako jednotlivci však môžeme niečo spraviť už dnes. Vytvárajme povedomie a dopomáhajme k búraniu stereotypov vo svojom najbližšom okolí.
Rovnocenné vnímanie pohlaví môže byť dôležitým aspektom pri výbere životného partnera a pri výchove detí.
Naučme ich, že domácnosť nie je výhradne ženská záležitosť. Práve v neplatenej práci totiž dominujú ženy, a to až o tretinu viac než ich polovičky.
Aktuálna pandémia pritom ich postavenie ešte viac znevýhodňuje. Ženy majú však celkovo menej priestoru realizovať sa v odbornej sfére.
Menšie zastúpenie žien teda znamená menej vedkýň, menej lekárok, menej političiek... Spoločnosť sa tak logicky ochudobňuje o značnú časť potenciálu a ľudského kapitálu. Pretože ten príroda nadelila obom pohlaviam rovnako.
Linda Valko-Gáliková, PR manažérka 365 banky