Asi neexistuje častejšie skloňovaná téma spojená s bankami ako úrokové sadzby na hypotékach a špekulácie, či môžu byť ešte nižšie. Presne pred piatimi rokmi odštartovala na Slovensku hypotekárna bitka, podporovaná legislatívnym obmedzením poplatku za predčasné splatenie úveru. Tesne pred jej začiatkom si klienti požičiavali na bývanie v priemere za 2,5-percentný úrok ročne. Počas jediného mesiaca sa sadzby prepadli pod priemer eurozóny bez toho, aby došlo k výraznému zlepšeniu ekonomických ukazovateľov alebo finančnej sily a bonity obyvateľstva. Odvtedy stále hovoríme o tom, že úroky dosiahli dno. A to sa kontinuálne prehlbuje.
Keď som pred dvomi rokmi bilancoval na tomto mieste dôsledky tohto konkurenčného boja, tiež som predpokladal, že sme sa dostali do povestného úrokového finále. Ale ukázalo sa, že išlo iba o druhú tretinu (zatiaľ). Priemerná sadzba na nových hypotékach bola vtedy, v marci 2019, na úrovni 1,48 percenta ročne oproti súčasným 1,03 percenta.
Aj naďalej, dokonca viac ako kedykoľvek predtým, som však presvedčený o tom, že táto bitka z dlhodobého hľadiska nemá jasných víťazov. Úrokové sadzby na hypotékach sú u nás dlhodobo tretie najnižšie v eurozóne, nezdravo pod úrovňou drvivej väčšiny ekonomicky silnejších krajín.
Na bývanie majú klienti na Slovensku aktuálne požičaných takmer 34 miliárd eur. Teda o vyše 70 percent viac ako pred piatimi rokmi. Priemerná cena nehnuteľností sa odvtedy zvýšila o 48 percent za štvorcový meter, v prípade samotných bytov o 54 percent. Národná banka Slovenska musela s cieľom spomaliť tempo zadlžovania sprísniť pravidlá. Takže aj keď sú úvery historicky najlacnejšie, paradoxne pre niektoré skupiny klientov sa stali pre nevyhnutnú reguláciu a vyššie ceny nehnuteľností menej dostupné.
Centrálna banka upozorňuje na to, že tento dlhodobý trend a konkurenčný boj má negatívny vplyv na udržateľnosť obchodného modelu bánk. Len v minulom roku klesli čisté úrokové výnosy bankového sektora na Slovensku medziročne o necelé štyri percentá na 1,66 miliardy eur pri súčasnom 12-percentnom raste nových úverov na bývanie. Na porovnanie, nižšiu úroveň úrokových výnosov, kľúčových pre fungovanie a stabilitu, dosiahli banky naposledy v roku 2009, a to pri neporovnateľne nižšom objeme poskytnutých úverov. Treba si pritom uvedomiť, že to nie je spôsobené politikou ECB, ktorá úverovanie poháňa. Tá sprístupňuje peniaze rovnako aj v iných krajinách, no len v máloktorej z nich nastavil bankový sektor sám sebe úrokové sadzby na kanibalizujúcu úroveň.