Na MDŽ som mala tú česť spovedať na istej online konferencii necelú dvadsiatku inšpiratívnych žien z českého a zo slovenského spoločenského života. V štúdiu sa striedali témy, od sebavedomia cez genderové stereotypy po sexuálne obťažovanie. Páni za kamerami ticho stáli a snímali. Na jeden celý deň sa týchto pár vybraných mužov stalo pozorovateľmi ženského sveta. Občas som okom ponad respirátor preverovala ich mentálny stav a cítila som z nich veru trochu zmätky. Fandím tomu, aby sme mali slobodnú voľbu byť ženami, akými byť chceme. Podporujem rôzne uvedomelé iniciatívy pre zrovnoprávnenie žien v spoločnosti. No ale čo s tým zmätkom mužov? A čo s tým naším?
Komunikácia je niekedy zložitá. Dotýka sa nás, keď nám muž pochváli pekné nohy. Vraj je sexista a nevšíma si iné hodnoty. No možno sa urazíme preto, lebo sami o tých našich vnútorných kvalitách pochybujeme. To, že muž na nás vidí niečo fyzicky pekné, ešte totiž neznamená, že nás považuje za osobnostne menejcenné. Často premýšľam nad tým, koľko z toho hnevu na mužov je vlastne prezlečený hnev na nás samy.
Nielen muži živia stereotypy v komunikácii. Aj my sa iných žien pýtame na to, kedy sa vydajú, kedy budú mať deti, či už majú na Vianoce uprataný byt. Niektoré robia väčšinu domácich prác preto, lebo za to očakávajú vďaku. Uverili sme tomu, že nás muž bude milovať za to, čo všetko doma urobíme, nie za to, kto sme. Potom sme prekvapené, keď nám nevenuje pozornosť, akú by sme očakávali.
Všetci tvoríme celkový obraz ľudskej mozaiky. Kým svoju súčiastku nevyfarbím v tóne, v akom chcem vidieť celok, nezmením ani ten spoločný obraz. Preto som sa naučila nehnevať na ľudí, ktorí sa ma stereotypne pýtajú, kedy budem mať dieťa. Trpezlivo vysvetľujem nevhodnosť otázky. Pravdupovediac, len čo som sa sama v mojej súčiastke s týmto status quo zmierila, prestalo sa ma pýtať aj okolie. Trochu som svojím postojom prefarbila súčiastky okolo seba.
Žijeme v čase, keď sa prenastavujú pravidlá, no celá spoločnosť by mala „zabrať“ rovnako. My ženy, ako kúsky mozaiky, by sme hlavne prípadné zmätky mohli najprv vyriešiť v sebe. A potom s pochopením vysvetliť mužom, ktorí sú zasa zmätení po svojom, že „takto sa to už nerobí“. (Zámerne obchádzam patologické prejavy, ktoré vyžadujú terapiu, alebo až právne kroky.) Ak chceme my ženy zmeniť tie mužské kúsky mozaiky, nemali by sme ísť na to útokom ani výsmechom, lebo aj keď to znie možno genderovo vyvážene, hon na čarodejníkov určite nič neprinesie.