Po mesiaci ničnerobenia koalícia predstavila scenár zle hranej inscenácie, kde sme si mali možnosť vypočuť z úst zainteresovaných teatrálne slová o mesiášovi a odpustení, o štátnickom geste a hodnotových postojoch. Vidím však za týmito silnými slovami jediný cieľ. Marketingovo prekryť fakt, že sa v podstate nič nezmenilo okrem toho, že Sulík teraz nebude variť Matovičovi gnocchi, ale mu pripraví pizzu. Ak si odmyslíme teatrálnosť celej rekonštrukcie vlády, pri racionálnom pohľade na toto preskupenie stoličiek nám vychádza niekoľko zásadných poznaní pre budúcnosť Slovenska a vládnej koalície.
Mocensky sa nezmenilo nič. Naďalej vládne Igor Matovič so svojou schránkovou firmou, ktorá nemá štruktúry, ktorá dostane 30 miliónov eur na účet, a všetci v tejto jeho politickej firme sú viac zamestnanci ako svojprávni politici. Vrátane jeho najbližšieho okolia, ako aj poslancov. Nástup Eduarda Hegera do kresla premiéra je len marketingová výmena, ktorá má upratať a prekryť všetky ročné prešľapy predsedu strany. Všetkých tých deväťtisíc mŕtvych, nedostatočnú pomoc ekonomike a sociálny prepad. Tým, že Igor Matovič zasadol na najsilnejšie ministerské kreslo v štáte, ktoré z hľadiska financií rozhoduje o každom eure v štáte, nestratil nič zo svojho vplyvu a moci.
Konflikty budú destabilizovať vládu aj naďalej. Tým, že Igor Matovič a Richard Sulík zostávajú vo vláde, je viac než pravdepodobné, že konflikty, ktorými paralyzovali spoločnosť, budú pokračovať. A nezachráni to ani pizza. Matovič už len tým, že si zobral kreslo ministra financií, ukázal Sulíkovi, kde je jeho miesto, pretože toto bola vždy skrytá ambícia predsedu SaS. Blíži sa rozpočet a plán obnovy, kde je v hre šesť miliárd eur, to sú skryté bojiská, kde sa môže rozhorieť nová vojna.
Nástup Matoviča do kresla ministra financií je zlou správou pre Slovensko a zlý signál do zahraničia. Zveriť kreslo ministra financií človeku, ktorý zlyhal vo funkcii predsedu vlády, možno považovať za čierny humor. Ak si odmyslíme, že ide o usvedčeného daňového podvodníka, tak Matovič vo funkcii predsedu vlády preukázal, že nie je schopný pracovať koncepčne. Trpezlivá práca ho otravuje, správu štátu vníma ako veľkú PR akciu a už teraz sa bojím, ako bude narábať s verejnými financiami. Navyše bude musieť lídrovať plán obnovy, kde je v hre šesť mld. eur pre Slovensko. Nelídroval to ako predseda vlády a pochybujem, že v tom nájde záľubu ako minister financií. Napriek výmene stoličiek strana Hlas-sociálna demokracia vidí z tejto situácie východisko. Tým je referendum. Je čas na poctivú prácu pre štát a nie na divadlo s falošným mesiášom.