Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
06.04.2021, 00:00

Prečo je Prešov taký slabý

Recept na nápravu nie je zložitý a každý rok nám ho opakuje Európska komisia, MMF aj OECD.

Prečo je Prešov taký slabý

Centrálnou myšlienkou našej novej štúdie o programe podpory najmenej rozvinutých okresov 2015 – 2020 je, že stagnáciu národnej ekonomiky, či už podľa Eurostatu, alebo MMF, spôsobuje centralizácia rozhodovania do hlavného mesta. Po prvé, lebo na kvalite správy spoločnosti záleží, či svoje faktory rastu využíva rozumne a efektívne. Po druhé, lebo centrálna vláda nemôže mať kapacitu ani dostatok informácií, aby sa starala o hospodársky rozvoj každého mesta a kraja. To je výsostne ich starosť.
V roku 2018 dosiahol HDP na obyvateľa v Bratislavskom kraji 39-tisíc eur. Skutočnosť môže byť nižšia pre štatistický efekt podnikových centrál a pod. Susedný Trnavský kraj dosiahol 18-tisíc eur. Všetky ostatné kraje, s výnimkou Prešovského, dosiahli od 12-tisíc do 14-tisíc eur. Prešovský kraj dosiahol len 10-tisíc eur HDP na obyvateľa.


Zaostávanie Prešova je dlhodobé, jeho HDP na obyvateľa v rokoch 1995 – 2018 dosiahol v priemere len 25 percent Bratislavy, kým Trnava 48 percent a skupina ostatných krajov od 32 do 38 percent. Časťou problému je nižšia produktivita práce: podľa výberového zisťovania v rokoch 2000 až 2020 pracovalo v Prešove takmer o dva percentuálne body viac obyvateľov než v Košiciach a takmer rovnako ako v Banskej Bystrici. Druhou časťou je nedostatok pracovných príležitostí. Tieto tri kraje a s odstupom aj Nitriansky majú výrazne nižšiu mieru zamestnanosti nielen v porovnaní s Bratislavou, ale aj priemerom Slovenska.
Výrazné rozdiely v zamestnanosti sú aj v rámci kraja: v okrese Poprad je takmer o štyri percentuálne body vyššia zamestnanosť ako v okrese Prešov. Zamestnanosť v okresoch Kežmarok a Medzilaborce sa, naopak, približuje národnému minimu.


Recept na nápravu nie je zložitý a každý rok nám ho opakuje Európska komisia, MMF aj OECD: investície do celoživotného vzdelania a podpora inovácií a zvyšovania konkurencieschopnosti vstupovaním samospráv do klastrov výskumných centier, škôl a výrobcov. Problém je v tom, že kto sa nestará, nemá.
O hospodárstvo Prešovského kraja sa dnes stará centrálna vláda. Popri svojich politických bojoch, pandémii, medzinárodných vzťahoch a pod. Kraje sa starajú o cesty druhej a tretej triedy, autobusovú dopravu, stredné školy, múzeá, domovy sociálnych služieb, knižnice, divadlá, nemocnice a rôzne verejnoprospešné služby. Kraje, špeciálne Prešovský, by sa mali začať zaujímať, z čoho budú žiť ich obyvatelia. Potrebujú prilákať mozgy, ruky a financie z európskych fondov. Najdôležitejšie je však zbaviť sa poverenia údržbára a chcieť naštartovať rozvoj.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.