Ak by som si mal vybrať jednu obľúbenú verejnú inštitúciu, bol by to Najvyšší kontrolný úrad. Jeho zistenia v pravidelnom rytme kazia politikom deň bez ohľadu na stranu a volebný výsledok. Najnovšie prišiel so záverom, že „štátna pomoc okresom je neefektívna a neúčinná“.
Teda, niežeby sme to nevedeli. Už kdesi okolo roku 2012 sme v INESS analyzovali vývoj nezamestnanosti v okresoch a prišli sme k záveru, že konvergencia nenastáva, chudobné okresy ostali chudobné. O 10 rokov neskôr tu máme podobný záver: „Na základe získaných dát konštatuje, že nepodporené okresy napredovali rýchlejšie, tie menej rozvinuté so sebou nepotiahli a aj bez pomoci štátu zaznamenali hospodársky rast, zvýšila sa v nich kvalita života.“
Štát na každý problém aplikuje jednotnú metodiku. Vymyslí nejakú funkciu či organizáciu, v tomto prípade splnomocnenca vlády pre menej rozvinuté regióny, z ktorého sa stal Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu a z toho zase Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. K funkcii pridelí zdroje (v tomto prípade 74 miliónov na päť rokov) a funkcia následne začne problém týmito peniazmi posýpať.
Nemožné na počkanie, zázraky do troch dní? Ale kdeže. Nemusíte byť ekonóm, aby ste tušili, čo sa stane. V lepšom prípade po tých peniazoch hladné regióny skočia ako pes po pečenej krkovičke a zaplátajú nimi niektoré z mnohých dier, ktoré im vznikajú v dôsledku nedotiahnutej decentralizácie, teda kompetencií bez peňazí. Napríklad diery na cestách. V horšom prípade si z týchto peňazí prilepší miestny podnikateľ s dobrými kontaktmi. Veď citujme NKÚ: „Akokoľvek bola takáto snaha z pohľadu menej rozvinutých regiónov legitímna, riešenie zamestnanosti cez napríklad nákup traktora, rozšírenie čističky odpadových vôd či výmenou zastaranej výrobnej technológie v súkromnej spoločnosti nepovažuje NKÚ za účelné a hospodárne použitie štátnych financií.“
Dotiahnutie decentralizácie, zmeny minimálnej mzdy, Zákonníka práce, reforma vzdelávania – nemám už priestor rozpísať sa, ako skutočne pomôcť regiónom. Z tohto príbehu však vyplýva aj druhý záver, ktorý sa mi sem našťastie zmestí. Ak štát zistí, že niečo nefunguje (hoci my analytici to hovoríme od začiatku, stačí počúvať), mal by to okamžite zastaviť, zrušiť a peniaze ušetriť. Čo myslíte, stane sa tak v tomto prípade?