Možno sa to v súčasnom víre udalostí bude zdať ako výstrel slepým nábojom, no myslím, že zaviesť výročie župného dňa v našom kraji práve teraz je symbolické. Zažívame situáciu, akú sme tu od druhej svetovej vojny nemali. Naše rodiny okrem bolestivých strát blízkych a neistoty strácajú aj vieru v schopnosti štátu a jeho inštitúcií riadiť túto krajinu. Vláda sa drží kormidla, hoci za kľúčové protipandemické opatrenia vďačíme samosprávam – od testovania až po očkovanie. Neuvedomujeme si, že za to môžu aj paradoxy neočakávanej doby. Ľudia hľadajú, komu veriť, a hrozí návrat nielen nedávnych dôb, ale príchod a posilnenie niečoho podstatne horšieho – extrémistických síl. Ich živnou pôdou je strata a relativizácia hodnôt, ktoré v nemalej miere prezentujú práve inštitúcie štátu a ich zástupcovia.
Preto považujem za dobrý nápad, že práve teraz, 23. apríla, ideme ustanoviť župný deň nášho kraja.
Pripomenúť si dôležitý míľnik našich dejín. Rozpamätať sa, čo nás posúvalo ďalej, čo privádzalo lepší život bližšie k našim domovom a pripomínalo, že paradoxy, ktorými žijeme tu a teraz, sa objavujú odnepamäti. Náš župný deň pripadol na dátum, keď v roku 1924 prvýkrát zasadlo zastupiteľstvo Košickej župy. Snaha o zmeny v samospráve vtedy dlho narážala na spory vo veľkej politike. História sa zopakovala aj pred 20 rokmi, keď z reformy verejnej správy vzišla aktuálna podoba žúp. Už môj dávny predchodca Juraj Slávik hovoril o „geografickej odľahlosti Bratislavy a jej nedostatočnej príťažlivej sile“. Niečo vám to pripomína? Ešte nedávno očkovanie proti covidu prestupovalo na jednom mieste. Po tom, čo prevzali taktovku župy, sa masívne rozbehlo. V našom veľkokapacitnom centre sme zaočkovali najviac ľudí na Slovensku. Čelíme pritom kritike kvôli registrácii, za ktorú nemôžeme, lebo kormidlo drží Bratislava. Aj napriek tomu sa snažíme aktívne prinášať riešenia, ako registráciu ľudí na očkovanie zjednodušiť, motivovať východniarov, aby z neho nemali obavy, a čo najrýchlejšie zaočkovať obyvateľov nášho kraja, ktorí o to majú záujem.
Župný deň nám zďaleka nemá pripomínať iba nadčasovosť paradoxov. Samospráva je pre občana najbližšou rodinou, ktorá dokáže podržať, aj keď sa história opakuje. Či už išlo o preventívne zatváranie škôl, testovanie alebo aktuálne proticovidové očkovanie. Potrebujeme väčšiu dôveru štátu, aby sme tieto istoty mohli aj naďalej posilňovať. A potrebujeme si pripomínať hodnoty, vďaka ktorým sme sa odjakživa posúvali ďalej. Lebo akokoľvek ťažkú dobu žijeme, nebude tu večne a my sa opäť rozhýbeme do lepších dní.