Téma centrálneho registra účtov, ktorý chce štát vytvoriť, môže znieť „vzdialene“. V náročnej epidemickej situácii obzvlášť. Nikomu by však nemalo byť jedno, že ide o zmenu, ktorá prelamuje otázku bankového tajomstva generálnym spôsobom a širokému okruhu osôb plošne sprístupní informácie o stave na bankových účtoch všetkých klientov na Slovensku. Na neurčitý čas vytvorí nový priestor na úniky a možné zneužívanie citlivých údajov. Pritom sme už roky svedkami toho, že systém ochrany citlivých informácií má vážne medzery.
Pripravovaný register účtov má oporu v európskej legislatíve. Členským štátom nariaďuje vytvoriť a prepojiť takéto databázy, aby si mohli efektívne vymieňať informácie potrebné v boji proti praniu špinavých peňazí. A to je dobré. Registre musia obsahovať identifikačné údaje klienta a číslo účtu. Slovensko však nad rámec toho chce, aby náš register obsahoval aj údaje o zostatkoch na účtoch, pričom okruh osôb, ktoré by k nim mali mať prístup, je pre svoju nejednoznačnosť nekonečne široký. Aj prehľad toho, ako k registrom pristupujú iné členské štáty, potvrdzuje, že sa držia v medziach proporcionality a informácie o zostatkoch nezbierajú.
Nie, tu nejde o to, že by sa banky nechceli podieľať na boji proti praniu špinavých peňazí. Práve naopak. Naše systémy sú nastavené mimoriadne prísne a ročne nahlasujeme tisícky podozrení z nekalých činností. A ak si dnes kompetentný orgán, ktorému to zákon umožňuje, vypýta od banky na základe právne relevantného dôvodu konkrétne údaje o konkrétnej osobe, poskytneme mu ich. Zjednotenie štruktúry takýchto podávaných žiadostí by mohlo proces ich poskytovania ešte zefektívniť. Okrem toho, banky majú už dnes osvedčené a bezpečné riešenie, ktoré dokáže spoľahlivo nahradiť úlohu zamýšľaného registra. Vďaka nemu operatívne poskytujeme údaje o klientoch pri komunikácii s Finančnou správou, so Sociálnou poisťovňou, s notármi, exekútormi, so samosprávami a podobne. Namiesto jeho využívania hovoríme o vytváraní novej obrovskej databázy s citlivými údajmi a so stavmi na účtoch všetkých retailových aj firemných klientov na Slovensku.
Osobitnou kapitolou je časový tlak. Štát v uplynulých rokoch neimplementoval včas európske pravidlá a teraz chce, aby boli banky pripravené v extrémne krátkom čase, hoci ešte stále nepoznáme znenie legislatívy, ktorou sa pritom máme riadiť. Bankové tajomstvo je pre banky alfou a omegou a jeho ochrana je teraz plne v ich zodpovednosti. Otázkou je, kto bude niesť zodpovednosť za úniky alebo zneužitie takýchto informácií, ak takýto centrálny register vznikne.