Nedávno som na týchto stránkach publikoval komentár k finančnému príspevku na stravovanie. Písal som ho v dobrej viere, že „kostrbatosti“ prijatej novely Zákonníka práce sa odstránia výkladovou praxou.
Po tom, čo Finančná správa SR zverejnila metodický pokyn k zdaňovaniu príspevku na stravovanie, musí prísť namiesto ústretového prístupu tvrdá kritika.
Ešte na jar roku 2020 sa Richard Sulík snažil do „Podnikateľského kilečka“ zmestiť aj faktické zrušenie gastrolístkov. Krok, po ktorom politici na čele s Igorom Matovičom volali najmenej 10 rokov. Vtedy to nešlo, lebo vraj sa zmena takéhoto rangu musí urobiť „starostlivo a po dlhšej diskusii“.
Podnikateľské kilečko, ktoré platí od leta 2020, tak obsahuje viac ako sto drobných zmien, ktoré prispeli k zjednodušeniu podnikateľského prostredia. Medzitým sa však úradníkom na ministerstvách práce a financií v „spolupráci“ s Finančnou správou podarilo „starostlivo a po dlhšej diskusii“ stvoriť paškvil, ktorý Sulík nevyváži ani tromi Podnikateľskými kilečkami.
Nebudem vás zaťažovať detailmi a uvediem len to podstatné.
Po prvé, podľa „metodického pokynu“ je pre zamestnanca výhodnejšie poberať gastrolístky, pretože príspevok zamestnávateľa na gastrolístok je bez akéhokoľvek limitu na strane zamestnanca plne oslobodený od dane a odvodov. V prípade finančného príspevku je od dane a odvodov oslobodená len určitá časť.
Po druhé, „metodický pokyn“ núti zamestnávateľov vyplácať finančný príspevok na stravovanie vopred. Napríklad príspevok na máj musí byť vyplatený už v apríli. Inak nebude vôbec oslobodený od dane. Ako však má zamestnávateľ v apríli vedieť, koľko zamestnanec v máji odpracuje zmien? Či bude PN, na óčeerke, či si vezme dovolenku? Mimochodom, § 129 a § 132 Zákonníka práce jasne hovorí, že všetky zložky príjmu zamestnanca zamestnávateľ vypláca pozadu. Ale ak si niekto myslí, že „metodický pokyn“ je viac ako základný kódex pracovného práva...
Po tretie, „metodický pokyn“, ale i samotná novela Zákonníka práce zavádza iný prístup pri finančnom príspevku na stravovanie voči zamestnancom s pracovnými zmluvami, iný voči „dohodárom“, iný voči konateľom. A tak sa znova zvyšuje byrokracia.
Po štvrté, zabudlo sa na SZČO. Tí si vôbec nemôžu uplatniť finančný príspevok na stravovanie. Zostávajú tak odkázaní na odkladanie bločkov z reštaurácií alebo na kúpu gastrolístkov. A to nemá nič spoločné so zjednodušovaním podnikateľského prostredia.