Daňová brzda nemá za cieľ brzdiť dlhovú brzdu. Dlhová brzda má slúžiť na to, aby nezodpovedné vlády v budúcnosti nemohli zaťať ľubovoľnú sekeru do verejných financií. Ambícia novelizovať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti je zapísaná v programovom vyhlásení a je správna.
V programovom vyhlásení vlády je však rovnako dôležitá ďalšia ambícia, citujem: „Vláda SR vytvorí predpoklady pre zastavenie rastu daňovo-odvodového zaťaženia.“ A tá je takisto správna. Konkrétnym návrhom, ako ju realizovať, je práve daňová brzda. Navrhnutá dlhová brzda rieši jednu pliagu, ktorou je nárast dlhu, ale nerieši ochranu občanov a firiem pred ďalšími dvomi pliagami, teda pred konsolidáciou verejných financií bez znižovania výdavkov a pred zvyšovaním daní v budúcnosti.
Ochranou pred nimi je práve daňová brzda, zastropovanie daňovo-odvodového zaťaženia napríklad na úrovni z roku 2019, ktorý bol posledným rokom predchádzajúcich vlád Smeru a zároveň ešte nebol poznačený mimoriadnymi nárokmi na verejné financie v dôsledku pandémie. Rokovania o konkrétnych parametroch ešte prebiehajú, len čo budú ukončené, o ich výsledku budeme informovať verejnosť.
Medzitým však nezaškodí podčiarknuť doslova strategickú dôležitosť zastavenia rastu daňovo-odvodového zaťaženia. Slovensko je súčasťou Európskej únie, ktorá ho má ako celok výrazne vyššie než jej hlavní konkurenti. V roku 2018 v priemere dosahovalo v EÚ až 40,2 percenta HDP, o šesť percentuálnych bodov viac, než je priemer krajín OECD, v porovnaní s USA dokonca o 16 percentuálnych bodov viac. Navyše, daňovo-odvodové zaťaženie sa v EÚ od roku 2010 neustále zvyšovalo.
Sú aj iné názory, ktoré hovoria, že vyššie daňovo-odvodové zaťaženie nemusí byť samo osebe problém, ak sú peniaze vytiahnuté z ekonomiky múdro investované do aktivít, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť a produktivitu. A tu je druhý kľúčový problém EÚ. Napriek rastúcim verejným výdavkom v EÚ je posledná dekáda obdobím, keď EÚ čoraz viac zaostáva v produktivite najmä za USA. EÚ si dlhodobo nemôže dovoliť smrteľnú kombináciu nízkeho rastu, zaostávania v produktivite a vysokých daní. A Slovensko už vôbec nie. Kým produktivita v EÚ dosahuje asi dve tretiny úrovne USA, naša produktivita dosahuje len asi 40 percent tej európskej...
Verím preto, že sa budeme môcť tešiť z „win-win“ situácie a schválime tak vylepšenie dlhovej, ako aj doplnenie daňovej brzdy. Nám i našim deťom sa to vráti v podobe vyššej medzinárodnej konkurencieschopnosti našej ekonomiky, vyššieho ekonomického rastu a vyššej životnej úrovne.