Hegerova vláda sa dala vyprovokovať návrhom Pellegriniho Hlasu na vyplatenie príspevku na deti a pripravila svoju verziu. A zlepšila ju. Zvýšila sumu príspevku z tristo na 333 eur na jedno dieťa – a namiesto rozhadzovania príspevkov na všetky deti „z vrtuľníka“ sa rozhodla uprednostniť deti rodičov poberajúcich dávky v hmotnej núdzi.
Mám dve výhrady. Po prvé, žiaden politik, ani Eduard Heger, ani Peter Pellegrini nie je Mikuláš nosiaci deťom darčeky. Či príspevok na dieťa bude tristo alebo 333 eur, zaplatiť ho budú musieť všetci občania, ktorí sa na to poskladajú zo svojich daní. Skúsenejší ekonóm by povedal, že to pôjde na úkor ďalšieho zadlženia Slovenska a ten dlh zaplatia o desiatky rokov práve tieto deti.
Druhá výhrada je zacielenie tejto pomoci. Neviem ako vy, ale ja si myslím, že vláda by mala pomáhať najmä tým rodinám, ktoré boli počas pandémie najviac zasiahnuté poklesom svojich príjmov.
Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale vysvetlite mi, ako boli počas pandémie zasiahnutí poklesom dávok v hmotnej núdzi ich poberatelia? Ten, kto poberal dávky v hmotnej núdzi pred pandémiou, ich poberal v rovnakej výške pred pandémiou i počas nej a bude ich poberať rovnaké aj po pandémii. Iná otázka je, či sú dávky v hmotnej núdzi nastavené spravodlivo a prečo títo ľudia už viac rokov nepracujú. Áno, to treba riešiť, ale táto otázka je dlhodobá a nemá priamo s pandémiou nič spoločné.
Tak ktoré rodiny boli počas pandémie najviac zasiahnuté poklesom svojich príjmov? Neviem ako vy, ale ja si myslím, že najviac boli zasiahnutí tí, ktorí úplne stratili príjem. Teda tí rodičia, ktorí počas pandémie stratili zamestnanie alebo museli ukončiť svoje podnikanie a dnes sú na úradoch práce. Tieto rodiny by mali ako prvé dostať príspevky na svoje deti a pokojne nech je to aj 500 eur na dieťa.
Druhí na rade sú rodičia, ktorí prakticky celý jeden rok strávili doma na pandemickom ošetrovnom. Ich čistý príjem klesol približne o štvrtinu. A z nich si zaslúžia osobitnú pozornosť osamelí rodičia.
A príspevok na deti by mohli dostať i zamestnanci, ktorí počas pandémie žili z náhrady mzdy v zníženej výške 80 percent svojho priemerného zárobku, alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby mali pokles tržieb.
Rozdávať je jednoduché. Ale bolo by dobré zachovať si zdravý rozum a myslieť na to, že niekto to všetko bude musieť zaplatiť. A na systémové riešenie sa spýtajme rodičov, ktorí sa dozvedeli, že od septembra nebudú mať pre svoje dieťa miesto v škôlke.