Obecné zastupiteľstvo obce Demänovská dolina schválilo dlho očakávaný dodatok číslo 3 ku územnému plánu. Dodatok zásadne mení súčasný stav a už nebude možné povoľovať stavby takpovediac krížom krážom. V tomto momente je však dobré pripomenúť, ako sa vlastne dolina do stavu pred týmto dodatkom dostala.
Podľa slov ministra životného prostredia Ján Budaja stojí za problémami Demänovskej doliny séria zlyhaní viacerých starostov a obecných zastupiteľstiev, ktoré neúmerne vychádzali v ústrety záujmom developera. Škoda že takto nekonkrétne obvinil všetkých a pritom nikoho konkrétne. Zdá sa mi to trochu alibistické. A najmä preto, že svoj diel viny nesie aj rezort životného prostredia, respektíve jemu podriadené organizácie. Zodpovednosť vôbec nespočíva len na obci.
Akékoľvek (zdôrazňujem akékoľvek) stavebné povolenie môže obecný stavebný úrad v Demänovskej doline vydať vtedy a len vtedy, keď so zámerom stavať daný objekt súhlasí Štátna ochrana prírody - Národný park Nízke Tatry, teda inštitúcie priamo riadene a spravovane MŽP. Po ich súhlasných stanoviskách miestny stavebný úrad v zásade inú možnosť, ako povolenie vydať ani nemá. Videli sme to na príklade kontroverznej „Veže snov“ na Štrbskom Plese a našli by sme také príklady aj dnes.
Obec má v ruke len jednu zbraň – územný plán. Preto je dodatok číslo 3 ku územnému plánu Demänovskej doliny taký dôležitý a preto ho podporila nielen Iniciatíva Pre dolinu, ale podporujeme ho napríklad aj my z Tatry Mountain Resorts. A podporujú ho všetci tí, ktorým na doline a jej ďalšiemu rozumnému rozvoju naozaj záleží a ktorí s nevôľou sledovali, čo sa v doline za posledné roky dialo.
Spätne vzaté, petícia Pre dolinu naozaj urobila pre Demänovskú dolinu kus dobrej práce. Naštartovala diskusie, upriamila pozornosť na živelný rozvoj a nasvietila problém v jeho plnej „kráse“. Z hľadiska pomerne nízkej efektivity podobných petícií je teda petícia Pre dolinu v zásade úspešná.
Mali by sme si ale uvedomiť (a to je sekundárny úspech petície), že problematika výstavby (a zďaleka nielen v Demänovskej doline) je zložitejšia a nedá sa hádzať iba na obecné zastupiteľstvá, prípadne využívať overenú bulvárnu skratku zlého a nenásytného developera.
Keď sme sa v Tatry Mountain Resorts kedysi dávno rozhodovali o tom, ako urobiť stredisko Jasná v Demänovskej doline krajším, lepším a atraktívnejším, nikdy nám primárne nešlo o masívnu výstavbu. A v zásade sme ju ani nikdy veľmi nerealizovali. Sústreďovali sme sa najmä na opravy, rekonštrukcie a zveľaďovanie už existujúceho. A samozrejme na rozvoj lyžiarskej infraštruktúry. Určite netvrdím, že sme nič nepostavili, ale vzhľadom na stavebný boom, ktorý dolinu zasiahol sme v žiadnom prípade neboli lídrami.
Stalo sa niečo iné. Tým, že sme naozaj dokázali urobiť z Demänovskej doliny atraktívne miesto pre trávenie voľného času, stala sa dolina turisticky vyhľadávanou destináciou. To prilákalo veľa investorov a aj veľa miestnych sa pustilo do podnikania v cestovnom ruchu.
A tieto synergie – respektíve ich dopady – sa nie celkom podarilo ustrážiť, respektíve bolo dlhšie obdobie, kedy prevládalo nadšenie z rozvoja na úkor úvah o regulácii.
Dodatok číslo 3 ku územnému plánu je dobrý začiatok a teraz môžeme spoločne premýšľať napríklad o riešení hromadnej dopravy. A hlavne – nepolitikárčiť a nehľadať za každú cenu nejakého „atraktívneho“ vinníka na ktorom sa všetci ľahko vyvŕšia. Či už je to obec, alebo spomínaný nenásytný developer. Pretože práve takýmto prístupom sa nikdy v skutočnosti nič nevyrieši.
Autor je predseda predstavenstva spoločnosti TMR.