Ak Spojené štáty neboli v kríze v predchádzajúcich dňoch, tak sú v nej určite teraz. Otázka preto neznie tak, či za oceánom nastúpi recesia, ale aká bude hlboká. Pre nás zostáva hlavnou otázkou, čo sa stane so strednou Európou. Pre Britániu a niektoré západoeurópske krajiny vidíme veľké riziko, že sa nakazia od USA. Infekcia však ešte neznamená, že z nej bude vážna choroba. Posledné údaje o najväčšej európskej ekonomike - Nemecku - ukazujú, že suma nemeckých exportov je rekordná aj so súčasným silným eurom. Nemecko dokáže významnú časť výpadku na amerických trhoch kompenzovať ziskami v strednej a vo východnej Európe. Pretože tu je euro slabšie než pred rokom, čo nemeckým a ďalším vývozcom z eurozóny pomáha.
Podobná logika, dotiahnutá ešte ďalej, platí aj pre strednú Európu. Slovenská, česká či poľská ekonomika rastú rýchlejšie než eurozóna. Obyvateľstvo v priemere bohatne a môže si dovoliť viac drahšieho domáceho aj západoeurópskeho tovaru. Na Spojené štáty sú stredoeurópske firmy iba málo napojené, výpadky na oslabených trhoch západnej Európy sa vo veľkej miere dajú kompenzovať na východných trhoch. Lokálne banky sa stále ešte zameriavajú na klasické produkty - napríklad hypotéky - komplikované štruktúrované finančné produkty nie sú u nás také rozšírené ako v USA. V dôsledku silnejúceho kurzu domácich platidiel stredoeurópske banky v minulosti iba zanedbateľne investovali v USA. Bankové systémy sú teda prekvapujúco stabilnejšie než v USA. Samozrejme, ak by nastala v USA zdĺhavá a hlboká recesia, porovnateľná s 30. rokmi 20. storočia, nijaká krajina rozvinutého sveta nebude chránená pred jej dosahmi - nositeľmi infekcie sú akciové trhy a obchod. Stredná Európa by však mala patriť medzi regióny, kde celkové dosahy budú najmiernejšie.
Markéta Šichtařová je riaditeľkou nezávislej analytickej spoločnosti Next Finance