Rozmýšľam, čo má ten Fico furt s tými prvomájovými oslavami, a konečne mi to došlo: Na prvého mája sa nepracuje. Je to síce sviatok práce, ale nepracuje sa, a to je celoživotné krédo nášho premiéra: nepracovať.
Teraz nemám na mysli zašívanie sa v parlamente, ale vzťah, v ktorom protihodnotou platu sú výsledky a zodpovednosť za spôsobené škody. Toto náš premiér nikdy nezažil, lebo sa celý svoj život niekde zašíval a vždy žil iba z cudzích peňazí.
Po štvorročnom štúdiu práva (pôvodne bolo päťročné, no po odstránení predmetov ako logika stačili aj štyri roky) a štátniciach z vedeckého komunizmu prišiel rok vojenčiny. Samozrejme, že nie niekde so samopalom v zákopoch, ale v kancelárii u vojenského prokurátora. Po nej začal mladý Fico pracovať v Právnickom inštitúte, čo bola rovnaká zašiváreň ako tá predtým. Tieto miesta boli veľmi žiadané, lebo jediné, čo sa naozaj muselo, bolo zašívať sa, a preto prišlo celkom vhod, že pomohol pán Jaromír Svoboda, jeho bývalý učiteľ a budúci svokor.
S takouto skvelou praxou (aj zašívať sa treba vedieť) sa ako 28-ročný stal poslancom, kde pokračoval život z cudzích peňazí a bez akejkoľvek zodpovednosti. Niekoľko študijných pobytov spríjemnilo zašívanie sa a stlmilo nudu.
Potom, v roku 1994 (nudy bolo dosť), sa náš premiér stal na šesť rokov agentom pre ľudské práva zastupujúcim SR a dostal príležitosť ukázať, že je aspoň dobrým právnikom. Lenže ako na potvoru skutočne ani jeden zo 14 sporov nevyhral. To však vôbec neprekáža, predsa nie je dôležité vyhrať, ale zašiť sa, čo sa opäť raz podarilo.
Po roku 2000 prišla príprava na premiéra. Zašiváreň sa síce skončila, ale život poslanca a z cudzích peňazí ostal. Za socíku platilo, že tých najneschopnejších povýšili najvyššie, aby boli od roboty čo najďalej. Z neúspešného právnika sa teda stal premiér, a to výlučne na základe rečí, klamstiev a nesplnených sľubov. Opakujem výlučne.
Teraz tento človek, ktorý nikdy nebol ani len na papieri zodpovedný za výsledky svojej práce, a ktorý nikdy žiadne hodnoty netvoril, vedie Slovensko rovno do bankrotu. Čo sa aj dalo čakať od človeka, ktorý za celý svoj život neriadil ani len trafiku.
| Richard Sulík (1968) ekonomický analytik, autor koncepcie daňovej reformy. V jeho akčnom rádiu sú najmä ekonomické súvislosti. |