Priznanie existencie problému treba privítať, pretože je to prvý nevyhnutný predpoklad jeho riešenia. Nie však postačujúci a obávam sa, že riešenie, ktoré vláda navrhuje, skutočným riešením nie je.
Je pravdou, že komunikácia je dôležitá a faktom tiež je, že za posledný rok bola úbohá, či už voči domácej verejnosti a podnikateľským subjektom, alebo voči zahraničiu a európskym inštitúciám. Vyše roka sme nemali viceguvernéra NBS, pol roka splnomocnenca vlády, vznikol výrazný sklz vo všetkých oblastiach. Za posledný rok v oblasti komunikácie tejto témy viac urobili Ivan Štefanec a Elena Kohútiková, ako vláda a NBS dokopy, a to je smutné.
Skutočným dôvodom nedôvery zo strany tých, ktorí budú rozhodovať, či nás do eurozóny vezmú alebo nie, sú však pochybnosti o schopnosti slovenskej vlády plniť maastrichtské kritériá udržateľným spôsobom. Dôvody sú najmä v politickom tlaku na nižšie ceny energií, čo krátkodobo znamená nižšie ceny, a teda infláciu, neskôr však rast cien a inflácie, narastanie zadlžovania zdravotníctva, železníc a ďalších subjektov, ktoré budú znamenať budúci tlak na verejné výdavky a vyšší deficit. Útoky voči 2. dôchodkovému pilieru a snaha o jeho oslabenie taktiež zvyšujú riziko budúceho rastu deficitu. Fico a vláda sa navyše ani netaja tým, že šetriť chcú len do prijatia eura, a potom to s výdavkami roztočia.
Pekný príklad toho, v čom je problém, dala vláda aj na svojom minulotýždňovom rokovaní. Pod tlakom premiéra Fica skrátil ministrovi Vážny termín dokončenia diaľnic z roku 2013 na rok 2010 a predložil taký koncept ich výstavby, ktorý nielenže je nereálny, ale aj v prípade pokusu o jeho realizáciu ohrozí udržateľné plnenie maastrichtských kritérií.
Kľúčovým problémom teda nie je komunikácia, ale odborná nespôsobilosť a ideologická obmedzenosť vlády a primárne jej predsedu. Ak by sa podarilo obmedziť komunikáciu R. Fica v súvislosti s témami, ktorým nerozumie, potom by to azda na prijatie eura mohlo stačiť.
Autor je poslanec NR SR (SDKÚ-DS) a v rokoch 2002 - 2006 bol ministrom financií