Téma (ne)existencie hodnotového systému ľudstva je večná, pričom neraz ju prekrývajú aktuálne problémy. A popri nich zabúdame, nevládzeme alebo nevieme dostať múdre myšlienky do života ľudstva.
Hodnotový systém ľudstva, teda toho „civilizovaného“ ľudstva, je nastavený tak ako je. K jeho hodnotám – k bohatstvu a konzumu - sme dospeli pomerne dlhým vývojom. Takmer každý rok vyjde niekoľko štúdií na tému hodnoty spoločnosti, v ktorej žijeme. Pravidelne túto tému skloňujú aj politici, kňazi v kostoloch, učitelia na školách a bežný človek sa s nimi stretne napríklad aj u lekára. Utrpenie a bolesť ktorú sme nútení v živote prežiť nás posúva hodnotovo dopredu.
Netrúfam si povedať, či boli hodnoty ľudstva iné v 15.-16. storočí, ale pri študovaní histórie sa mi zdá, že moc, bohatstvo a užívanie si pôžitku sú tu určite dominantnou hodnotou systému ľudstva najmenej 500 rokov. A to sa nevraciame do starého Ríma, lebo by sme tých storočí či tisícročí museli pridať oveľa viac. Súčasná úroveň poznania v ľudskej civilizácii je veľkolepá, ale zdá sa mi, že ľudstvo nie je schopné meniť svoj hodnotový systém. A ani takáto pandémia, ktorú aktuálne prežívame, s týmto podľa môjho názoru nič neurobí.
Preto zložiť moc, bohatstvo a konzum z piedestálu hodnotového systému ľudstva nebude vôbec jednoduché, je to v nás „uležané“ ako súčasť bežného života a nevidíme na tom nič zlé. Hoci niektoré štúdie hovoria, že takto žije maximálne 10 percent populácie sveta, ale bohužiaľ to je tých 10 percent, ktoré rozhodujú, ako to s ľudstvom ako takým pôjde ďalej.
Vždy však v živote príde niečo, čo človeka donúti prehodnotiť svoj rebríček hodnôt: choroba, smrť blízkeho, bankrot a iné. A zrazu človek zistí, že za peniaze si to, čo veľmi v danej chvíli chce, veru nekúpi.
No tých horných 10 percent má pocit, že si kúpiť môžu čokoľvek. Dokonca aj večnosť. No napokon sa pre nich tieto nereálne úvahy stanú smrteľnými. A čo po nich zostáva? Hodnotový nesystém, ktorému chýbajú aj skutočné hodnoty.
Slovensko ako súčasť zoskupenia štátov Európskej únie prijíma hodnoty vychádzajúce z tradícií aj iných štátov, ale súčasne rozvíja hodnoty, na ktorých stojí jeho vlastná štátnosť a ktoré si osvojili jeho občania. Indikátorom morálky a kultúrneho pokroku v každej spoločnosti je to, ako sa dokáže postarať o ľudí, odkázaných na sociálnu pomoc – zdravotne postihnutí, sociálne odkázaní, invalidi, ľudia po rôznych traumách. Tento indikátor by mal mať tiež jednotný charakter vo všetkých štátoch Európskej únie.