Slovensko sa ocitlo v obrovskom škandále. Po etape chaosu a politických hádok nastupuje fáza rozvratu bezpečnostných zložiek, ktorých zápasenie rozkladá právny štát.
Politickú zodpovednosť za to nesie Hegerova vláda, lebo program očisty verejného života vymenila za osobnú pomstu. Vytvorenie skupinky vyšetrovateľov, sudcov a prokurátorov, o praktikách ktorých dlhší čas informovala SIS, nás vrhá do obdobia kauzy Gorila.
Je prirodzené, že takýto stav rozvratu právneho štátu nemôže pokračovať a je preto nutné nastoliť tému vyvodenia politickej zodpovednosti predsedu vlády. Jeho zlyhanie vidím v troch základných politických rovinách.
Zbavuje sa politickej zodpovednosti za stav, keď on a jeho blízky kolega Igor Matovič vytvorili mocenský základ pre vznik takejto represívnej skupinky. Od začiatku vnímali nastoľovanie zodpovednosti len ako politický bilbord či pexeso, kde chceli okamžité výsledky.
Dokazovanie viny sa zmenilo na vytvorenie efektívnej mašinérie kajúcnikov, ktorí sú ochotní podávať výpovede doslova na objednávku z centra výmenou za výhodné podmienky pre seba. Zrodil sa mocenský mechanizmus, ktorý doslova zošrotoval každého, na ktorého moc ukázala prstom, alebo sa odrazu stal nepohodlným, ako napríklad šéf NAKA Dzurian alebo naposledy šéf inšpekcie Szabó.
Eduard Heger spolu s Igorom Matovičom nesú osobnú zodpovednosť za tento rozvrat štátu, pretože sa postupne odhaľuje pozadie ich prepojenia s kajúcnikmi. A nitky z tohto pozadia smerujú najmä k bývalému premiérovi a dnešnému ministrovi financií. Existujú oprávnené pochybnosti v súvislosti s ministrom financií a niektorými trestnými konaniami.
Je známe, že Igor Matovič mal ako premiér prisľúbiť zvýšenie rozpočtu SIS o 20 miliónov eur, ak sa tam vytvorí miesto pre hlavného kajúcnika Makóa. Existuje teda celý rad otázok, pred ktorými Eduard Heger a Igor Matovič utekajú a odmietajú odpovedať.
Zlyhanie Eduarda Hegera ako predsedu vlády je aj v tom, že nechápe, ako funguje vyspelý demokratický štát. Ten sa opiera o štandardné krízové inštitúty, kde sa riešia krízové a bezpečnostné otázky.
Heger namiesto toho, aby ich zvolal, obviňuje opozíciu z destabilizácie vnútropolitickej situácie a neuvedomuje si, že rovnako ako SIS, aj skupinka sú nominanti vládnej koalície. Predseda vlády hrubo zavádza a nechce ako premiér priznať, že sú v konflikte inštitúcie, ktoré má v rukách vládna koalícia. Navyše je pripravený v takýchto neštandardných formátoch pokračovať.
Prichádza čas program osobnej pomsty zastaviť. Slovensko potrebuje obnovu právneho štátu.