Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook

V snahe zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku sa Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) plánuje zamerať v najbližšom období aj na problematiku znižovania administratívneho zaťaženia podnikov.

Nepreberné množstvo informačných povinností vyplývajúcich z právnych predpisov totiž neúmerne zaťažuje podnikateľský sektor. Podniky musia venovať zbytočne veľa času vypĺňaniu najrôznejších formulárov a podávaniu správ a hlásení štátnym inštitúciám a informácií tretím stranám (napr. odborom, spotrebiteľom a pod.). Tieto náklady predstavujú na Slovensku podľa projektu merania administratívnej záťaže, ktorý je v gescii ministerstva hospodárstva, sumu 91,1039 mil. eur. Podľa dostupných informácií výstupom tohto projektu budú odporúčania smerujúce k lepšej regulácii podnikania v SR s cieľom do roku 2012 znížiť administratívne zaťaženie o 25 %. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení nemôže byť spokojná nielen s doteraz dosiahnutými výsledkami v tejto oblasti, ale najmä s pomalým postupom v porovnaní s inými členskými krajinami EÚ.
Boj proti byrokracii je v Európskej únii aktuálny od roku 2005. Napríklad v Českej republike bol akčný plán znižovania administratívnej záťaže podnikateľov schválený vládou v apríli 2005. Analýza predložená ministerstvom vnútra v marci 2007 poukázala na administratívnu záťaž vo výške 86 mld. Kč, ktorú spôsobovali právne predpisy v gescii 24 vybraných ministerstiev a iných úradov. Hodnotených bolo 253 právnych predpisov, z toho 120 zákonov a 133 vykonávacích predpisov, ktoré ukladajú informačné povinnosti vyvolávajúce administratívnu záťaž podnikateľom. Tieto právne predpisy obsahovali spolu 2 168 informačných povinností vo vzťahu k podnikateľom. Dôležitým zistením bolo, že podstatnú záťaž (88 % z celkovej administratívnej záťaže) spôsobuje 18 právnych predpisov v gescii deviatich úradov.

Záver je jednoznačný - ak sa má zlepšiť podnikateľské prostredie, treba zastaviť narastanie administratívnej záťaže (uplatňovaním metodiky RIA) a pristúpiť k jej postupnému znižovaniu (zmenami v spôsobe podávania informácií, rušením duplicít a nadbytočných informačných povinností a ich zjednodušovaním najmä elektronizáciu a zavádzaním e-governmentu).

Česká vláda už v júli 2007 po prerokovaní uvedenej analýzy schválila ambiciózny cieľ znížiť do roku 2010 administratívnu záťaž podnikateľov o 20 %. V roku 2008 si na základe rozhodnutia vlády zostavili vybrané ministerstvá svoje individuálne plány znižovania administratívnej záťaže podnikateľov vrátane časových harmonogramov. Do začiatku roka 2009 sa podarilo znížiť administratívnu záťaž o 8 %, t. j. o 6,1 mld. Kč, z toho len ministerstvo životného prostredia ušetrilo podnikateľom 2,5 mld. Kč ročne, ministerstvo práce a sociálnych vecí 1,5 mld. ročne a ministerstvo priemyslu a obchodu 716 miliónov korún. Prvé spomínané ministerstvo zmenami zákona o vodách, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, banského zákona, zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a vyhlášky o nakladaní s odpadmi. Druhé zjednodušilo napríklad papierovanie okolo zamestnávania cudzincov, hlásenia o zamestnávaní invalidných dôchodcov a tretie ministerstvo sa postaralo o menej papierovania novelou živnostenského zákona a znížením počtu štatistických zisťovaní, kvôli ktorým museli podnikatelia vyplňovať niekoľko formulárov ročne.

V roku 2009 česká vláda urýchlila plán znižovania administratívnej záťaže orientáciou na desať vybraných právnych predpisov, ktoré podnikateľom spôsobujú najväčšiu administratívnu záťaž (liečivá, potraviny, odpady, dane, zdravotné poistenie, sociálne poistenie, zamestnanosť a zákon o vodách). Do konca roku 2010 má tak záťaž podnikateľov klesnúť o ďalších 15 miliárd korún. Ak všetko dobre dopadne, dosiahne Česká republika cieľ znížiť administratívnu záťaž o 25 %, vytýčený Európskou komisiou do roku 2012, s dvojročným predstihom.
Z pohľadu Asociácie je odbúravanie byrokracie spojenej so zbytočným alebo s duplicitným podávaním správ odbremenením zamestnancov podnikov od neproduktívnych prác. Čas, ktorý takto získajú, môžu podniky venovať posilneniu svojich hlavných činností. Znižovanie výrobných nákladov umožní podnikom realizovať dodatočné investície a potrebné inovačné aktivity. Na konci tohto procesu je nielen vyššia produktivita, ale aj lepšia konkurencieschopnosť a nové pracovné príležitosti. Administratívna záťaž bola preto jednou z tém na diskusiu aj na Programovom sneme AZZZ, ktorý sa uskutočnil v Bratislave.
Autor je generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.