Bude inflácia?

Svetová tlač sa chytá každého náznaku zlepšenia hospodárskej situácie, a najmä zaznamenáva každý, aj najmenší rast jednotlivých hospodárskych odvetví, alebo aspoň spomalenie pádu. Poznáme už stovky miliárd dolárov, eur, britských libier a ďalších mien, až biliónov, vynaložených vládami na obrátenie hospodárskeho poklesu. Sú to peniaze, z ktorých sa točí hlava. Nikdy v dejinách neboli vynaložené také objemy peňazí z verejných zdrojov na zastavenie hospodárskeho poklesu. Štátne subvencie pochádzali vo veľkej miere aj z nových, čerstvo natlačených peňazí práve na tento účel. Takto získané a vynaložené peniaze vytvárajú alebo zvyšujú štátny dlh jednotlivých krajín.

Z čísiel, ktoré boli publikované, si možno utvoriť obraz o stave hospodárstiev niektorých štátov. Podľa štatistiky OECD za rok 2008, dlh ústrednej vlády Veľkej Británie v porovnaní s vlastným HDP predstavuje 61 %, USA - 40 %, Francúzsko - 54 %, Slovensko - 26 %. Podľa iných údajov vnútorný dlh celej verejnej správy USA oproti vlastnému HDP je 90 %. Je to dôležitý údaj poskytujúci obraz o celkovom hospodárstve krajiny. Podľa tohto dôležitého údaju slovenské hospodárstvo je v lepšom stave než hospodárstvo USA alebo Veľkej Británie. Takáto vnútorná zadlženosť štátov pravidelne vyvoláva infláciu. Inflácia sa dá vyjadriť aj poklesom hodnoty meny k porovnateľnej inej mene. Tak napr. hodnota britskej libry klesla za posledných 15 mesiacov asi o 25 % oproti euru. Hodnota amerického dolára oproti euru klesla za posledný rok o 20 %.

Problém inflácie v hlavných západných krajinách sa stáva rovnako vážnou témou ako problém oživenia hospodárstva. Na jednej strane sa objavujú články ako využiť vlastnú infláciu na odbúranie vonkajšej zadlženosti. To platí najmä o USA, ktoré sú zadlžené vo vlastných dolároch a inflácia dolára znižuje ich zadlženosť. Na druhej strane inflácia meny znižuje životnú úroveň širokých vrstiev. Zápas s hospodárskou krízou sa podobá plavbe medzi Scyllou a Charybdou.