Pýtali sa ma, čo by mal štát urobiť, aby sme sa zlepšili v digitalizácii. Zlá otázka. Latka je tak extrémne nízko, že takmer hocičo rozumné zavedieme, bude to pokrok oproti súčasnosti. Existuje len málo oblastí, kde sme minuli také obrovské zdroje za také mizerné výsledky. Učebnicový príklad, ako neprodukovať hodnotu za peniaze. Musíme zmeniť spôsob nášho rozmýšľania a jednoznačne treba stanovovať aj ambicióznejšie ciele.
Začať treba s celkovou víziou prechodu na nový model ekonomického rastu na Slovensku. Nevyhnutne potrebujeme zlepšenie vzdelávania, vedy a výskumu, inovačného potenciálu. Sú to absolútne kľúčové kroky aj pre digitalizáciu ekonomiky. O nich som však už písal minule. Preto sa teraz sústredím len na vzťah štátu a občana.
Priznám sa, už ani veľmi neviem, ako vyzerá komerčná banka zvnútra. Všetko vybavujem na diaľku cez aplikáciu v mobilnom telefóne. Podľa mňa to musí byť základný cieľ digitalizácie verejných služieb: mať štát v mobile. Nie papiere, nie úradníci za okienkami, nie sťahovanie cez webové stránky. Povedzme si, dokedy to zvládneme, a rozmeňme plán na drobné s čiastkovými cieľmi, termínmi a konkrétnymi zodpovednosťami. Nakoniec, keďže by to malo mať hlavu a pätu, bolo by dobré, ak by celý proces mal jedného pána. Ideálne najatého zo súkromného sektora. Rád by som ešte upozornil na päť princípov.
Po prvé, decentralizovaný prístup nám nepomôže. Preškoliť aparáty na ministerstvách je zdĺhavá cesta. Lepšou alternatívou je vybudovať malý, ale agilný tím. Samozrejme, spolupráca s rezortmi je nevyhnutná, ale tlak musí prichádzať z jedného miesta a so znalosťou celého obrazu. Koncentrovať sa treba na celý les, a nie na jednotlivé stromy.
Po druhé, opusťme megaprojekty a veľké verejné tendre a majme stratégiu krok za krokom. Riešme čiastkové úlohy, experimentujme, spúšťajme pilotné projekty, ale, samozrejme, na jednotnej architektúre, aby sme cestou nestratili kompatibilitu.
Po tretie. Dajme mozgy dohromady. Malé krajiny so slabou všeobecnou úrovňou vedy a inovácií nemajú talenty na každom rohu. Spojme do jedného klastra najúspešnejšie súkromné firmy, najlepšie fakulty a štát. Viem si predstaviť, že štátny inovačný hub v takom klastri by mohol profitovať zo spolupráce.
Po štvrté, otvorme štátne dáta cez rozhrania. Súkromný sektor je dobrý vo vývoji koncových aplikácií pre občanov. Často nemá význam, aby to vyvíjal štát.
Po piate. Keď už raz niečo digitalizujeme, nerobme vedľa toho tie isté procesy aj papierovo. Opusťme kult pečiatkovania.
Digitalizácia, strojové učenie alebo napríklad Big Data sú realitou. Kto sa neadaptuje, neprežije. Tak štát, ako aj firmy si to musia veľmi rýchlo uvedomiť. Je iba na nás, či v digitálnej budúcnosti budeme nulami alebo jednotkami.