Ústava priznáva prednosť medzinárodným dohovorom a právne záväzným aktom Európskej únie pred zákonmi SR, ale nie pred sebou samou. Ani Zmluva o výhrade vo svedomí nesmie narušiť ústavou danú hierarchiu právneho poriadku. Zmluva o výhrade vo svedomí nadväzuje na Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou vyhlásenú v Zbierke zákonov SR roku 2001.
Podľa prvej vety článku 7 základnej zmluvy "Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad katolíckej cirkvi." Zmluva o práve uplatňovať výhrady vo svedomí v článku 3 uvádza, že pod pojmom "vieroučné a mravoučné" zásady sa v tejto zmluve rozumejú zásady vyhlásené Magistériom katolíckej cirkvi. Ústava SR zaručuje slobodu svedomia v článku 24 odsek 1. Obmedziť ju možno jedine zákonom, ak je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Podľa Zmluvy o výhrade vo svedomí je "každý" oprávnený uplatniť právo na výhradu vo svedomí, ale obsah tohto práva sa stotožňuje s vieroučnými a mravoučnými zásadami katolíckej cirkvi. S primeranou mierou zdravého rozumu nemožno zistiť dôvod, pre ktorý je nevyhnutné obmedziť právo na výhradu vo svedomí tak, aby každý mohol uplatniť svoju výhradu vo svedomí iba za podmienok a spôsobom zhodným s vieroučnými a mravoučnými zásadami vyhlásenými Magistériom katolíckej cirkvi.
Zmluva o výhrade vo svedomí obsahuje ustanovenia, ktoré sú zrelé na preskúmanie Ústavným súdom SR. Ten to môže urobiť jedine predtým, ako sa návrh zmluvy ocitne v Národnej rade SR. To si veľmi dobre uvedomili vo vedení KDH, keď tlačili na expremiéra Dzurindu, aby jeho vláda postúpila Zmluvu o výhrade vo svedomí do parlamentu. Veľmi znepokojivá je nečinnosť súčasnej vlády, aj prezidenta SR, ktorí jediní v tejto veci môžu dať návrh na Ústavný súd SR, že dosiaľ nevyužili svoju právomoc. Svojou ľahostajnosťou vystavujú do ofsajdu základné práva mnohých obyvateľov Slovenska kvôli priazni katolíckej cirkvi, ktorú aj tak nezískajú.
Autor je právnik a bývalý ústavný sudca SR