Ak spoločnosť nevie robiť politiku založenú na informáciách ani na intuícii, tak má k dispozícii mýty. Tie majú výhodu skoro ako axiómy. Pár takých mýtov stvorených v posledných desiatich rokoch a dnes opakovaných nasledovateľmi starej SDKÚ (čo je väčšina strán, ktoré si hovoria pravicové, a väčšina novinárov so stredoškolským vzdelaním) si dovolím formulovať.
Po prvé, mýtus. „Ak to nejde, dajme tam menej peňazí!“ Podľa tejto schémy ak napríklad nefunguje školstvo, tak tam dáme z rozpočtu menej peňazí a zamestnanci rezortu školstva okamžite začnú súkať a uplatňovať nové reformy, za čo dostanú skromnú odmenu od ministerstva financií vo zvýšenom rozpočte na ďalší rok. Realita je taká, že menej peňazí neviedlo k reformám, ale prežívaniu rezortov.
Po druhé, mýtus: „Rovná daň = vyššie príjmy!“ Od roku 1993, teda vzniku Slovenskej republiky, vyrábame deficit a dlh každý rok. Podľa teórie, že krivka daňových výnosov je nepriamo úmerná k výške sadzieb, malo zníženie sadzieb zvýšiť príjmy. Neprinieslo a my sme ďalej vyrábali deficity, teraz už aj vinou každoročne klesajúcich verejných príjmov. Realita je taká, že závislosť výnosov a sadzieb nie je jednoduchou úsečkou, ale skôr má podobu konkávnej krivky, kde pri nulovej sadzbe mám nulový výnos, potom výnosy s rastúcimi sadzbami stúpajú až dosiahnu maximum, od ktorého vyššie sadzby prinášajú nižšie výnosy. Ak ste na pravej strane krivky, pokles sadzieb prinesie vyššie príjmy, ak na ľavej, tak naopak.
Po tretie, mýtus: „Šetríme si v druhom pilieri.“ Predstavte si, že dvanásť rokov vytvárate dlh, lebo míňate viac, ako zarábate, a potom si poviete, že si požičiate ešte trochu viac, aby ste si mohli odkladať na dôchodok. Takto sme spustili druhý pilier, opäť nie z prebytku, ale v deficite, a navyše na ňom preplácame, keďže úroky za dlh sú vyššie, ako úroky v druhom pilieri. Túžba pripraviť štát o polovicu dôchodkového sporenia je, samozrejme, univerzálna všade na svete, ale tu okrem prerábania dochádza aj k tomu, že na druhý pilier jednotlivcov doplácame štátnym dlhom všetci, inými slovami, zadlžujeme svoje deti.
Po štvrté, mýtus: „Zvyšovať dane je najjednoduchšie!“ Vraj nie je pre vládu nič jednoduchšie, ako zvýšiť dane. Reálne, zvyšovania daní sa boja všetci, lebo je to veľmi nepopulárny krok, a len populisti ho v súčasnosti vedia využívať proti znižovaniu deficitu bez toho, aby ponúkli alternatívu.
V každom prípade, mýty občas dobehne realita.
Autor je ekonóm