Niektoré dni v minulých týždňoch bolo tak teplo, že ešte aj svadobnú obrúčku som si dával dole. Veľa ľudí v tomto období dovolenkuje v cudzích krajinách. Spoznávanie druhých národov, ich kultúr, kuchyne, histórie a mentality, je teraz v plnom prúde. Keď som písal tieto riadky, bol som s rodinou v Taliansku a snažil som sa odhaliť, prečo mi mama párkrát v mladosti dávala otázku: „Peter, čo si, Talian?“
Bola to zvláštna otázka, keďže som určite vedel, že moji rodičia sú Slováci, žijeme v Bratislave a je socializmus. Cítil som však z jej intonácie, že byť Talian nie je práve výhra... Predpokladám, že mnohí z vás od vašich rodičov počuli rovnakú rečnícku otázku a všetci chápeme jej podtón.
Je zvláštne, ako plynutím času a vývojom spoločnosti stratili niektoré národy zo svojej sily a prestíže. Niektoré národy majú silnejšiu minulosť ako budúcnosť. Iné národy majú zasa silnejšiu budúcnosť ako minulosť. Keď si to zjednoduším, tak predchodca dnešného Taliana je Riman. Predchodca dnešného Gréka je Sparťan. Za posledných asi 2 000 rokov sa svet otočil presne naopak.
Byť Rimanom bola kedysi česť, dnes sú Taliani v zúfalej situácii. Kedysi kráľ Leonidas a jeho 300 Sparťanov išlo ukázať svetu svoju česť a odvahu, dnes „300“ Grékov v Aténach žiada subvencie a odpustky. Kedysi Portugalci, Taliani, Gréci a Španieli patrili k najbohatším a najvyspelejším národom sveta, dnes sa o nich píše ako o PIIGS, problémových príbuzných veľkej európskej rodiny. Je to obrovská škoda pre celé spoločenstvo, že nevieme vyťažiť z každého národa to, v čom je každý z nich svetovo unikátny.
Jeden veľký a silný euronárod nie je zlá myšlienka. Avšak pospájanie jednotlivých častí nedáva automaticky ideálny celok. Každý národ má svoju históriu, hodnoty, mentalitu a predstavu o svojej budúcnosti. Dnes však viem úplne presne, mami, že by som nechcel byť Talian. Ani Švajčiar či Nemec.
Chápem, že sme malý národ a vnímam to ako výhodu. Nechal by som veľkým starosti o Európu a staral by som sa o vzdelanie a rozvoj slovenského národa v možnostiach, ktoré nám Európa dáva. Finálne totiž bude jedno, kto je odkiaľ, podstatnejšie bude, kto kam ide. Viac ako minulosť slovenského národa je podstatná jeho budúcnosť.
Autor pracuje vo finančníctve