Nie nadarmo sa hovorí, že železničiarske povolanie je viac posolstvom ako prácou. Láska k remeslu je v prípade železničiarov, ktorí sa dostávajú do úzkeho kontaktu s tisíckami cestujúcich a zároveň zodpovedajú za ich bezpečnosť, potrebným atribútom. Ide o veľmi prospešnú a zaujímavú profesiu, no v princípe aj nebezpečnú, pretože nešťastie len málokedy chodí po horách. A viac ako 170-ročná história slovenských železníc to len potvrdzuje. Archívy sú plné záznamov o nešťastiach, ktoré si vyžiadali od predstaviteľov modrej armády tú najvyššiu obeť. Rodiny prišli o milovaných, železničiari o kolegov a priateľov...
Na Slovensku doteraz neexistovalo pietne miesto venované železničiarom, ktorí zahynuli pri výkone svojho povolania. To sa zmenilo 22. júna, keď bol za účasti predsedu parlamentu Borisa Kollára odhalený Pamätník železničiarov. Iniciátorom je dopravný námestník ŽST Trebišov a predseda občianskeho združenia Klub priateľov železníc východného Slovenska Kamil Kočiško. Prišiel s myšlienkou symbolického cintorína ešte v roku 2011. Ako to však, žiaľ, často býva, kompetentní zostali k tomuto nápadu hluchí. Sila myšlienky však nadchla kolegov a priateľov pána Kočiška, ktorí mu s realizáciou pamätníka pomáhali, jeho väčšiu časť postavili svojpomocne.
Pamätník sa skladá zo solitérneho monumentu zakomponovaného do celku a z veľkého počtu kenotafov – symbolických náhrobkov so stručným opisom tragédií z rôznych časových období. Napriek odhodlaniu pána Kočiška a jeho priateľov trvalo desať rokov, kým bol dokončený. Keď som sa pred vyše rokom dozvedel o tejto unikátnej myšlienke, vedel som, že urobím všetko, čo je v mojich silách, aby bol pamätník dokončený. Za jeho dokončenie sa zasadzoval aj pán generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky Miloslav Havrila.
Symbolický cintorín má celoslovenskú pôsobnosť a význam. Obohatí areál Železničného múzea v Bratislave o akcent piety a pamätlivosti na tragicky zosnulých železničiarov, ale ho aj zatraktívni pre návštevníkov. Pamätník s vytesaným latinským citátom „Mŕtvych osudy nech sú poučením živým“ má nespornú výpovednú hodnotu. Na tabuľkách z kameňa a nerozbitného skla sú umelecky zachytené osudy desiatok železničiarov. Vďaka pamätníku sa na nich nikdy nezabudne a môžeme im vzdať úctu, ktorá im patrí. Počas otvorenia pietneho miesta padlo veľa krásnych myšlienok, no jedna zarezonovala mimoriadne. Bože daj, aby tu viac mien nepribúdalo...