O Váhostave sa toho už napísalo mnoho. Rád by som poskytol pohľad zvonku. Problémy pri výstavbe diaľnic sú veľmi podobné tým v Česku. Nie je to tak dávno, čo v oboch krajinách fungovali kartelové dohody medzi stavebnými firmami, ktoré boli politikmi podporované. Pochopiteľne, nie zadarmo. Preto sa stavalo za „česko-slovenské“ ceny, odborná verejnosť im na Slovensku hovorí „expertné“, v Česku „projektové“ ceny.
Bývalému ministrovi Figeľovi sa podaril husársky kúsok: verejne vyhlásil, že sa prestane kradnúť a začne sa férovo súťažiť. Spustil otvorené výberové konania na výstavbu diaľnic a kartel padol. A s ním padli aj ceny na polovicu, teda na ceny „európske“. Zároveň zrušil PPP projekty, ktoré vykazovali znaky vysokého predraženia.
Za tento odvážny čin by mal dostať Figeľ uznanie a možno aj sochu. Postavil sa proti stavebnej mafii a najmä proti politikom, ktorí ju podporovali. A zvíťazil. Ceny padli na polovicu, čo znamená, že Slovensko môže mať dvakrát viac diaľnic, než ako si vysnívalo. Niekto si možno položí otázku: Dá sa vôbec stavať za polovicu, a to kvalitne a navyše so ziskom? Áno, dá. To však neznamená, že v dobe vysokých cien mali stavebné firmy 50 percent zisku zo zákaziek. Oni ho totiž zhltli vo vlastnej neefektivite, najmä zlej organizácii. Juraj Široký urobil zásadnú chybu. Neprispôsobil manažérske riadenie vo Váhostave novej situácii na trhu a ďalej objednával práce cez dlhý reťazec subdodávateľov. Podnikatelia jeho typu sú totiž zvyknutí, že cez politikov vždy nájdu ľahšiu cestu – veď štát je bohatý a Európa sa dá dojiť ešte viac.
Kto z politikov stál v pozadí stavebného kartelu, môžem si len domýšľať. Je tu však jeden politik, ktorý sa de facto priznal. Je ním Robert Fico, predseda vlády. Vyzval Jána Figeľa, aby odstúpil, lebo „jeho“ ministerstvo dopravy vysúťažilo nízke ceny.
Dobrý predseda vlády by mal národ edukovať a viesť dopredu. Nie národ klamať a lžou a populizmom viesť národ ako ovce. Potom sa z pastiera stáva vlk, ktorý ovečky nevedie, ale iba požiera. Mal by ľuďom vedieť vysvetliť, že na vine je iba jeho vlastný mecenáš pán Široký a že jeho vláda nesie malú časť zodpovednosti. Mal by vedieť poďakovať Jánovi Figeľovi, že tlačil na nízke ceny. Mal by ľuďom vysvetliť, že súťaženie cien je jediná správna cesta a kvalita sa musí definovať do podmienok zákazky. A že to, čo je drahé, neznamená, že je aj kvalitné.
Vlkom nikdy nejde o ovečky. Len sa tak tvária, aby sa im nerozutekali.