Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
24.08.2015, 00:00

Grécko čaká horúca jeseň

Tretí záchranný balíček krízu nevyriešil. Je to len nový začiatok.

Kto by to bol povedal! Po šiestich mesiacoch nekonečných a nikam nevedúcich rozhovorov sa zdalo, že veritelia a grécka vláda sa nezhodnú ani na tom, akú farbu má slnko. No referendum z 5. júla akoby celý problém teleportovalo do krajiny porozumenia.

Prirodzene, referendum bolo len symbolickým míľnikom. Akýmsi ironickým nedorozumením, ktoré podčiarklo silu samospádu, ktorým sa udalosti v eurozóne dejú. Skutočným hýbateľom boli neúprosne blížiace sa splátky gréckeho dlhu. Tá najčerstvejšia, teda splátka 3,5 miliardy eur za dlhopisy v držaní ECB z 20. augusta, bola viac než dobrou motiváciou. V piatok nadránom balík odsúhlasila grécka vláda, do stredy balík postupne odsúhlasili Fíni, Rakúšania, Litovčania a ďalší. V stredu nakoniec ruky za balík zodvihla aj väčšina nemeckého Bundestagu. O pár hodín už do Grécka bežala prvá tranža pomoci vo výške 23 miliárd eur z celkových 86 miliárd. Z toho 13 miliárd sa použije na vyplatenie najbližších splátok dlhu (voči MMF a ECB) a splatenie preklenovacej pôžičky 7 miliárd z júla. Zvyšných 10 miliárd bude vo forme zmeniek ESM presunutých do fondu na rekapitalizáciu gréckych bánk. Od roku 2012 už druhú...

Za svoje vzali drsné rečí Fínov či otáľanie Nemcov. Pri hlasovaní v Bundestagu bolo síce 63 z 255 poslancov Merkelovej CDU proti, no vďaka podpore Socialistov aj Zelených bolo zo 585 poslancov 454 za. Dokonca aj „kamenný“ minister Schaeuble vyhlásil, že balík je „v záujme Grécka aj Európy“. Najtrpkejšie bolo hlasovanie pre samotnú Syrizu. Tá vyhrala voľby s prísľubom skoncovania so záchrannými programami, aby nakoniec schválila ten najtvrdší v gréckej histórii.

Trochu paradoxne, grécke verejné financie si novým dlhom v niečom polepšia. Peniaze z tretieho balíka majú totiž extrémne výhodné podmienky – priemernú splatnosť 32,5 roka a úrok 1 percento. Dochádza tak k znižovaniu ťarchy dlhu, pretože týmto novým dlhom sa vypláca dlh starý (voči MMF a ECB), ktorý má podstatne vyššie úroky.

No Grécku sa v pravom zmysle slova neuľaví. Na splácanie starého dlhu pôjde 54 miliárd, nové peniaze idú aj na reštrukturalizáciu bankového sektora. Veľkou otázkou ostáva, či nový dlh nepôjde aj na prevádzku samotného gréckeho štátu. V roku 2014 krajina dosiahla viac ako 1-percentný primárny prebytok, čo znamená, že svoj chod dokázala financovať bez nového dlhu. No primárny prebytok sa v roku 2015 začal rýchlo scvrkávať ruka v ruke s kolabujúcou ekonomikou, zaťaženou kapitálovými kontrolami.

Účasť MMF, predčasné voľby, reštrukturalizácia dlhu, reštrukturalizácia bánk, ekonomické výsledky za rok 2015... jeseň tohto roka bude veľmi zaujímavá.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.