Môj postoj k škodlivosti európsko-ruských ekonomických sankcií pre Európu aj Slovensko nie je, žiaľ, vec názoru, ale dnes už vec tvrdej reality. Ak je HDP eurozóny po fáze návratu z recesie do mierneho rastu opäť na nule, Nemecko opäť v mínuse, a ak klesá priemyselná produkcia eurozóny, potom to iste má aký-taký súvis aj s ekonomickou vojnou medzi EÚ a Ruskom.
Slovensko nemalo najmenší problém jasne pomenovať porušenie medzinárodného práva pri prebratí Krymu Ruskom a súčasne nám nik nemôže uprieť náš mimoriadne ústretový prístup k Ukrajine vo veci zabezpečenia alternatívneho prítoku plynu. Nesabotujeme spoločný postup únie, vyhradzujeme si však právo na náš vlastný názor. Ako predseda vlády som od prvých momentov diskusie európskych lídrov o ekonomických sankciách zastával postoj, že môžu Európe len uškodiť. Vždy som bol a budem zástancom toho, že politické konflikty sa majú riešiť politickými prostriedkami, pretože na ekonomickú vojnu vždy doplatia v konečnom dôsledku bežní ľudia, ktorí s jej zavinením nemajú nič spoločné. Ak dnes o vážnych obavách z ekonomických sankcií hovoria slovenskí poľnohospodári, ak rezort pôdohospodárstva už eviduje stratu odbytových trhov v objeme 2,3 milióna eur a reálny dosah už cítia aj strojárske firmy, a ak napokon iné ako ekonomické riešenie konfliktu vyslovene žiadajú všetci relevantní zástupcovia slovenských zamestnávateľov, potom ako predseda vlády musím tieto hlasy brať s najväčšou vážnosťou.
Áno, konflikt na Ukrajine treba riešiť, napokon jeho pretrvávanie či eskalácia sa priamo týka energetickej aj ekonomickej bezpečnosti krajiny. Moja otázka však znie, prečo sa má konflikt riešiť spôsobom, na ktorý v konečnom dôsledku doplatí bežný človek na Slovensku, ktorý pre vzájomnú ekonomickú vojnu príde o prácu, pretože jeho firma alebo odberateľ jeho firmy je orientovaný na ruský odbytový trh? Prečo by na konflikt mali doplatiť slovenské firmy a naša ekonomika, ktorá po rokoch opäť naberá silný dych? Súvis vinníka konfliktu a toho, na koho padnú jeho dôsledky, mi tu nie je celkom zrejmý.
Nijako neupieram iným krajinám nárok na vlastný postoj a prístup k otázke ekonomických sankcií. Mojou prvoradou úlohou je však chrániť záujmy a potreby našej krajiny a jej obyvateľov, v tomto prípade prednostne ekonomické a sociálne potreby, ktoré by boli dosahmi pretrvávajúcej či dokonca eskalujúcej ekonomickej vojny Európy a Ruska na európsku, a tým aj slovenskú ekonomiku vážne ohrozené.