Ubehol nielen ďalší rok, ale aj 25 rokov od pádu komunizmu, takže sa patrí bilancovať.
Pred 25 rokmi malo Slovensko obrovské šťastie, že sa zviezlo na reformách riadených vtedajším federálnym ministrom financií Václavom Klausom a jeho ľuďmi. Reformy boli pripravené v priebehu roka 1990 a spustené od začiatku roka 1991. Myslím, že ak by bolo malo Slovensko v tom čase robiť reformy vo vlastnej réžii, tak namiesto razantného, prepracovaného a uceleného projektu, ktorý sa presadil, by sme boli skôr svedkami pomalého transformačného potkýnania sa podobného tomu, akým muselo prejsť Bulharsko alebo Rumunsko.
Potom sme tu mali 6 rokov mečiarovskú éru s medzinárodnou izoláciou, obrovskou korupciou a absenciou potrebných reforiem. Štyri roky prvej Dzurindovej vlády sa niesli v znamení naprávania mečiarovských deformácií a dobiehania integračného manka. Druhá Dzurindova vláda presadila hlboké reformy, vďaka čomu ekonomika rekordne rástla. Prvá Ficova vláda neurobila takmer nič, reformy nezrušila, ale ani nepripravila ďalšie, potrebné. Rekordné verejné príjmy minula, často neefektívne, výrazne sa zvýšila korupcia a keď udrela svetová finančná a ekonomická kríza, tak neschopnosťou šetriť rozvrátila verejné financie. Radičovej vláda nestihla za krátky čas urobiť nič zásadné a druhá Ficova vláda niektoré reformy ničí a deformuje a nové nezavádza.
Napriek takémuto turbulentnému vývoju a striedaniu reformných a nereformných vlád a politík je Slovensko z ekonomického hľadiska jednou z najúspešnejších postkomunistických krajín. Dobehli sme Česko (po rozdelení sme dosahovali menej ako dve tretiny českej úrovne), predbehli Maďarsko a spolu s baltskými krajinami najrýchlejšie dobiehame úroveň ekonomicky vyspelých európskych krajín.
Je evidentné, že za týmto úspechom sú reformné vlády, najmä reformy druhej Dzurindovej vlády. Boli pripravené v priebehu roka 2003 a spustené od začiatku roka 2004. A práve v rokoch 2004 až 2008 sme sa k priemernej ekonomickej úrovni v EÚ priblížili o 16 percent, kým v Poľsku bol tento konvergenčný posun v tom istom období päť percent, v Česku tri a v Maďarsku len jedno.
Áno, reformy fungujú a prinášajú vyšší rast, viac investícií a viac lepšie platenej práce. Ale platí tiež, že rušenie a absencia reforiem pôsobia presne opačným smerom.
Takže áno, sme úspešní. Ale predstavte si, akí úspešní sme mohli byť, keby tu tak často nevládli právnici.