Po zaujímavých a neočakávaných politických rozhodnutiach, ktoré občania Slovenska urobili vo voľbách už niekoľkokrát (počnúc rokom 1998, končiac 2. kolom župných volieb v Banskobystrickom kraji), priniesli podobný šok aj práve skončené voľby prezidenta Slovenskej republiky. Šok z toho, že premiéra vlády, predsedu dominantnej politickej strany a už 22 rokov aktívneho politika, porazí v súboji o post hlavy štátu človek, ktorého meno ešte pred pár mesiacmi nepoznala drvivá väčšina občanov Slovenska.
Porážka to bola navyše nevídaná. Rozdiel 400-tísíc hlasov by ešte pred pár hodinami odhadol asi len málokto. Na mieste je teda otázka, čo sa vlastne stalo a aké budú dôsledky takéhoto hlasovania. Účasť vo voľbách, získané hlasy, ale aj ich rozloženie jasne napovedá o tom, že Robert Fico v prvom rade nebol schopný presvedčiť vlastných voličov o tom, že jeho kandidatúra bola dobrý nápad. Viedli k tomu najmä nejasné odpovede na veľmi jednoduché otázky. Napr. prečo chce skončiť na poste premiéra so širokými kompetenciami, pohodlnou väčšinou v parlamente a pevnou pozíciou v strane, resp. kto bude jeho nástupca po prípadnom zvolení a aká bude vnútrostranícka budúcnosť SMERu-SD. V neposlednom rade forma kampane, ktorá zaútočila na tie najspodnejšie spoločenské pudy voči Andrejovi Kiskovi viditeľne zapôsobila kontraproduktívne a viacerých voličov skôr prinútila podporiť ho ako človeka, ktorému je ubližované.
Máme teda zvoleného nového prezidenta, ktorý sa však ujme mandátu až v polovici júna. Za ten čas sa však môže na jeho ústavnej pozícii ešte všeličo zmeniť. Napr. spresnením ústavy, ako to vlastne je s tým "vymenúva" a "menuje".
Každopádne očakávať, že by bol prezident čoskoro silnejší ako premiér, čo nám Robert Fico nedávno avizoval, resp. že by medzi aktuálnou vládou a väčšinou v parlamente na jednej strane a novým prezidentom na strane druhej došlo ku konštruktívnej kohabitácii, zaváňa veľkou dávkou optimizmu a dá sa to považovať za krajne nepravdepodobné.
Na druhej strane časy, kedy sa napríklad cez rozpočet na fungovanie prezidentskej kancelárie, úrad prezidenta stal skôr smutnosmiešnou inštitúciou, nemusia byť až tak vzdialené, ak sa pozrieme na aktuálne postavenie napríklad slovenskej ombudsmanky.
Akokoľvek, schopnosť obklopiť sa správnymi ľudmi, ktorí mu pomôžu zbaviť sa v krátkom čase nálepky politického benjamínka, bude pre nastupujúceho prezidenta absolútne kľúčovou a odvíjať sa od nej môžu aj všetky ďalšie očakávania občanov, ktorí mu zverili svoju dôveru.
Každopádne viackrát vyslovené konštatovanie, že na slovenskej politickej scéne dnešnou voľbou nebude už nič tak, ako bolo predtým, sa ukazuje byť viac ako aktuálne najmä očakávanými najbližšími udalosťami v SMERe-SD, resp. vláde SR. Tými môže byť napríklad hľadanie zodpovedného resp. zodpovedných za fatálnu prehru, čo sa môže prejaviť aj zaujímavou vládnou rekonštrukciou.