Po gréckom referende som pre médiá povedal:„Gréci majú dve možnosti – buď robiť reformy a ostať v eurozóne, alebo ich nerobiť a odísť z eurozóny. Tsipras s Varoufakisom ich presvedčili, že existuje možnosť tretia – nerobiť reformy a ostať v eurozóne. Čoskoro však zistia, že takáto možnosť neexistuje.“ Zistili to pomerne rýchlo, už v noci z piatka na sobotu, keď grécky parlament odhlasoval prijatie tých istých požiadaviek veriteľov, ktoré boli väčšinou Grékov odmietnuté v nedeľnom referende. O prijatie týchto požiadaviek požiadal v parlamente ten istý Tsipras, ktorý týždeň predtým vyzýval Grékov, aby ich v referende odmietli.
Strata dôvery
Pred týždňom som vzhľadom na výsledky referenda za veľmi pravdepodobný považoval Grexit. Teraz mám pocit, že som sa asi mýlil. Tieto riadky píšem v nedeľu na obed, pred ukončením rokovania Euroskupiny a pred začatím rokovania eurosummitu, keď ešte stále nie je nič isté. Zdá sa však, že Grexit sa nekoná a že najpravdepodobnejším záverom uvedených rokovaní bude podmienečný súhlas s tretím balíkom pomoci, teda v zásade možnosť prvá – Gréci budú robiť reformy a ostanú v eurozóne.
Otázka však je, či reformy robiť budú a dokedy a za akú cenu v eurozóne ostanú. Zásadným problém je totiž strata dôvery. Ako veriť človeku, ktorý dokázal oklamať a podviesť vlastných občanov? Ako mu veriť, že neoklame Nemcov, Rakúšanov, Slovákov a ďalších?
Predpokladám, že podmienkou odsúhlasenia ďalšieho programu bude schválenie reformných zákonov v gréckom parlamente, ale obávam sa, že ani to nemusí stačiť. Schválenie zákonov je jedna vec, ich implementácia druhá. Výsledky závisia viac na tom druhom.
Európsky protektorát
Navyše, mnohé reformy sa nedajú nalinkovať zákonmi, vyžadujú každodenné reformné úsilie vlády a štátnych inštitúcií. Stále zdôrazňujem, že pri reformách je dôležité ich domáce vlastníctvo. Ak sú robené len preto, že na ne tlačí niekto zvonku, tak nemôžu byť úspešné a Grécko je toho, žiaľ, smutným dôkazom.
Nepredpokladám, že z Tsiprasa sa teraz stane uvedomelý reformný líder a ani iných potenciálnych v Grécku nevidno. Najmenej zlým riešením by preto zrejme bol Grexit. Ak sa však lídri eurozóny rozhodli pokračovať s tretím balíkom pomoci, podmienky by mali byť také jasné, tvrdé a imúnne voči obchádzaniu a podvádzaniu, že by to mala byť de facto nútená správa, avšak odsúhlasená gréckym parlamentom a vykonávaná gréckou vládou (najlepšie čo najširšou). A pri prvom zásadnom porušení jej pravidiel – Grexit.