Európa pochválila Grécko za pokrok v oblasti DPH, privatizácie a riešenia zlých úverov v bankách. Trecím bodom ostávajú však naďalej dve kľúčové reformy – pracovného trhu a penzií. Napriek tomu aj tento týždeň zvyšovala Európska centrálna banka limit núdzovej likvidity ELA pre grécke banky o 1,1 miliardy na 80 miliárd. Celkovo grécke banky majú cez rôzne linky až 120 miliárd eur likvidity z eurosystému, čo je zhruba polovica ich aktív.
Grécko sa opäť topí
Témou je naďalej aj požadovaná výška primárneho prebytku. Za prvé štyri mesiace roka 2015 je primárny prebytok skoro 2 miliardy nad cieľom. Nadšenie rýchlo bledne po zistení, že je to najmä vďaka zmrazeniu vyplácania peňazí dodávateľom. Vláda všetku voľnú hotovosť využíva na splátky dlhu. Ak sa nič nezmení, primárny deficit za rok 2015 opäť skĺzne do záporu 0,5 percenta HDP. Veritelia preto požadujú ďalšie 3 miliardy eur škrtov, aby sa prebytok vyhnal aspoň na+1,2 percenta HDP. V momentálnej situácii je to to isté, ako keby požadovali škrty 30 miliárd. Grécky dlh má v roku 2016 dosiahnuť 174 percent HDP, hoci tri mesiace staré predikcie dlh na rok 2016 odhadovali na zhruba 160 percenta. Zlyhania matematických ekonómov pri Grécku však už nikoho nezaujmú.
Zlyhali aj predikcie o krachu krajiny druhý májový týždeň. Grécko totiž aj tentoraz dokázalo zaplatiť splátku (750 miliónov eur) Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Zároveň ďalej posunulo latku účtovnej mágie – celých 650 miliónov totiž išlo z rezervného fondu, ktorý má Grécko v MMF.
Ďalšia splátka
Ten bude musieť byť, samozrejme, zase naplnený. Nič iné vláde neostávalo. Pôvodne rátala s 2,5 miliardy eur, ktoré prikázala presunúť z účtov samospráv na centrálny účet. Prišlo však len 600 miliónov – samosprávy sa držia peňazí ako kliešť a boja sa poslať všetko. Grécko má 20. júna zaplatiť 3,5 miliardy eur Európskej centrálnej banke – a to už je iný kaliber. Jún je zároveň posledným mesiacom, dokedy bol predĺžený záchranný program. Z neho Gréci dúfajú dostať zvyšných 7,2 miliardy eur. Ak sa konečne dohodnú, splátku zvládnu.
Potom však ešte ostanú splátky dlhu 27 miliardy eur na najbližšie obdobie, ktoré určite nezvládnu (splátky dlhov z dočasného eurovalu sú odložené do roku 2027). No „riešenie“ existuje. Minister Varoufakis (ktorý je po nedávnom údajnom odstavení na vedľajšiu koľaj zase hlavnou postavou) pripomenul svoj plán na nekonečné (perpetuálne) dlhopisy.
Nové dlhy na obzore
Dlh voči ECB by sa zmenil na dlh s nekonečnou splatnosťou a vybavené. Zásadnou prekážkou je vraj len šéf ECB Mario Draghi, ktorému táto myšlienka „napĺňa dušu strachom“. Keďže ide o čistokrvnú monetizáciu časti gréckeho dlhu na úkor celého eurosystému, mala by napĺňať strachom viacero duší.
Hra v eurozóne je hrou politickou a zúčastňujú sa na nej rôzne štáty, aj mimo nej. Grécko bolo z ekonomicky nepochopiteľných (stalo sa rozvojovou krajinou?), ale politicky jasných dôvodov prizvané k vytvoreniu novej medzinárodnej banky krajín BRICS, akéhosi klonu MMF. Tsipras sa tomu potešil.
Veď čoby nie, teraz sa budú môcť jednoduchšie zadlžiť aj u Rusov a Číňanov.