Ivan Gašparovič je prezidentom Slovenskej republiky až do skončenia funkčného obdobia hlavy štátu. Na tom nič nemení zvolenie Andreja Kisku za prezidenta v nasledujúcom funkčnom období. Ústava viaže prezidentské právomoci na funkciu, nie na osobu. To má za následok, že právomoci prezidenta môže prezident Gašparovič uplatňovať tak dlho, dokiaľ bude v prezidentskom úrade. Nič mu nemôže zabrániť, aby z kandidátov na sudcov Ústavného súdu, až ich bude dostatok, vybral svojich (?) troch favoritov. Aspoň na prvý pohľad to tak pôsobí.
Text a kontext
K základným pravidlám správneho výkladu ústavy sa podľa Ústavného súdu radí pravidlo, podľa ktorého sa ústava musí vykladať a uplatňovať vo vzájomnej previazanosti všetkých dotknutých ústavných noriem. Tu je kameň úrazu, pokiaľ ide o zvolených kandidátov. Môže ich vymenovať prezident Gašparovič alebo musí vymenovanie ponechať až na prezidenta Kisku?
Nepríjemná ústava
To, čo je na prvý pohľad jednoznačné, sa mení na pravý opak, ak sa zachovajú vzájomné súvislosti ústavného textu. Ak sa svojvoľne nevytrhne z ústavného kontextu. Rozhodnutie prezidenta Ivana Gašparoviča o vymenovaní sudcov Ústavného súdu je nevykonateľné, lebo v súlade s ústavou nemožno s jeho rozhodnutím spojiť právny účinok. Podľa ústavy totiž „zložením sľubu sa sudca Ústavného súdu ujíma funkcie“.
Dňa 15. júna 2014 má prezidentský sľub zložiť Andrej Kiska. Prezident Gašparovič môže z radov zvolených kandidátov vymenovať sudcov iba do tohto okamihu.
Funkčné obdobie sudcov Ústavného súdu uplynie 4. júla 2014. Ak by ktorýkoľvek z kandidátov zložil sľub sudcu Ústavného súdu skôr, Ústavný súd, ktorý podľa ústavy má trinásť sudcov, zrazu by mal o jedného či dokonca troch sudcov navyše. Ústavný súd by bol zložený v rozpore s ústavou. Ba čo viac, každý kandidát, ktorý by zložil sľub sudcu Ústavného súdu „v predtermíne“, týmto krokom by porušil ústavu. Očividne úmyselne, lebo pri zachovaní zdravého rozumu nemožno vážne uvažovať o tom, že sudcom Ústavného súdu môže byť človek, ktorý nevie napočítať do trinásť.
Môže sudca úmyselne porušiť ústavu?
Zloženie sudcovského sľubu formou úmyselného porušenia ústavy zakladá dôvod na začatie disciplinárneho konania podľa zákona o Ústavnom súde. Prinajmenšom z toho zákonného dôvodu, že správanie sudcu ohrozilo dôveru k Ústavnému súdu. Disciplinárne konanie by sa mohlo začať ihneď po zložení sľubu alebo aj neskôr, do konca premlčacej lehoty. To je okolnosť zásadného významu.
Návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať predseda Ústavného súdu. Úradujúca predsedníčka by svoju právomoc asi neuplatnila do uplynutia funkčného obdobia prezidenta Gašparoviča. Po nástupe nového prezidenta možno predpokladať, že by čelila nielen jeho požiadavke, ale aj predvídateľnému tlaku verejnej mienky. Ak sa Slovensko nemá priblížiť k Ukrajine, ak sa na bratislavských námestiach nemajú konať mítingy protestujúcich proti zotrvaniu „krivoprísažných“ sudcov na Ústavnom súde a „Fico pozitívnych“ protestujúcich za zotrvanie nových sudcov vo funkciách, potom je celkom možné, že predsedníčka Ústavného súdu by podľahla nátlaku a dala by plénu Ústavného súdu návrh na začatie disciplinárneho konania za zavinené zloženie protiústavného sľubu.
Podľa článku 138 má prezident ústavnú povinnosť odvolať sudcu Ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu Ústavného súdu. Toľko suchopárna „právničtina“ vyčkávajúca na sviežu zeleň života. Ťažko si predstaviť jednoznačnejšie naplnenie suchopárnej ústavnej podmienky, ako je úmyselné porušenie ústavy. Kariéra najnovšej várky sudcov by sa mohla skončiť onedlho po prevzatí funkcie. Do života by si odniesli niekoľko sudcovských platov a obrovskú hanbu. Tou by ovenčili aj vlastné rodiny.
Kreatívny scenár
Z tábora novinárov odzneli v masmédiách úvahy, že prezident Gašparovič vymenuje troch sudcov spomedzi zvolených kandidátov, tí však zložia sudcovský sľub až do rúk prezidenta Kisku, ktorému nezvýši voľba. Bude musieť sľub prijať. Náročná myšlienková konštrukcia zvádza k dojmu, že to neboli novinári, kto na ňu prišiel. Na rovinu povedané, Smer má asi plán, ako sa vyhnúť rozhorčeniu verejnosti, ktoré by mu nadlho stlačilo volebné preferencie.
Krutá realita
Prezident má článkom 101 ústavy priznanú rozhodovaciu právomoc, ktorú mu nemožno odňať. Právomoc musí byť reálna, teda spôsobilá vyvolať ústavou daný právny účinok. Ak by sa menovacia právomoc prezidenta rozdelila na dve fázy, medzi dvoch prezidentov, došlo by k odňatiu rozhodovacej právomoci Andrejovi Kiskovi. Ústava nevytvára právny základ pre deľbu menovacích právomocí medzi dve osoby v rozdielnom období stojace na čele štátu.
Zloženie sľubu sudcu Ústavného súdu je logickým zavŕšením rozhodnutia prezidenta o tom, koho vymenuje za sudcu Ústavného súdu. Táto právomoc slúži na faktické zaradenie prezidenta do mechanizmu orgánov štátu. Ak by prezident musel prijať sľub od favoritov predchádzajúceho prezidenta, stal by sa bábkou, vykonávateľom cudzích rozhodnutí. V skutočnosti by išlo o pošliapanie ústavy,„tichý“ ústavný prevrat.