Sedemdesiat rokov ubehlo od konca vojny. Po celý ten čas sa však vojna plazí v mysliach ľudí, jej hrôzy v kontúrach náčrtov šťastnejšieho zajtrajška sa obrusujú, až napokon človek môže nadobudnúť dojem, že všetko sú iba nadnesené spomienky. Defilujúca technika na vojenskej prehliadke v Moskve ma v mysli vrátila do minulosti, keď som v základnej vojenskej službe učil dôstojníkov technické predmety a pomáhal zvyšovať triednosť v riadení dnes už klasických tankov T-34 a T-56. Tanky, rakety, zbrane, vojenská stratégia a taktika boli témy vtĺkané do hláv vojakov v Škole dôstojníkov v zálohe. V každom slove vyučujúcich i učiacich sa rezonovali idey víťazstva nad nepriateľom. Náhradou za premenu hodnôt mala byť zlatá dôstojnícka hviezdička.
Súboj protismerných ideí
Dnes, takmer v polovici medzi siedmou a ôsmou dekádou môjho života, naďalej prebieha neukončená vojna ideí, velikánov ducha i parazitov odsávajúcich energiu ľudí, progresu a hľadania reálnych riešení pre udržanie rovnováhy a podmienok ľudskej existencie. Ak si uvedomím, že zemeguľa dáva dostatok obživy pre každého, ibaže svet je usporiadaný tak, že ľudia umierajú z podvýživy, potom je, samozrejme, nemožné vyhnúť sa konfliktom a ostrým súbojom, použitiu zbraní čoraz účinnejších, ničiacich ľudstvo i prírodu, smerujúcich k zničeniu sveta. Prehliadka sily človeka v Moskve si nevyžaduje priveľkú fantáziu, ak sa zamyslíme, čo by sa stalo s nami, ak by ťažkotonážne zbrane vrátane atómových a chemických vytiahli zo svojich úkrytov najväčšie mocnosti sveta a poľahky by mohol zaznieť povel „štart“! Ale aj o tom najväčšom skazonosnom počine rozhoduje človek! Súboj protismerných ideí sa musí skončiť skôr, ako nastane nezvratná apokalypsa sveta.
Nové zásady diplomacie
Človek bažiaci po bohatstve, majetku, ktorý prekračuje niekoľkonásobné skutočné potreby na dôstojný život, musí uvoľniť priestor pre človeka progresívneho, schopného rešpektovať limity prírody a konať v záujme dobra a rozvoja človeka. Zmeny životných podmienok zasahujú jednotlivcov, podniky, krajinu a medzinárodné spoločenstvá. V tom duchu vidím aj novo koncipované zásady svetovej diplomacie posilňujúcej ekonomiky krajín. Nazdávam sa, a konvenuje to aj s názormi mnohých diplomatov súčasnosti, že práve v ponímaní úsilia o harmóniu spoločenských procesov kulminuje úsilie o akcent na nosné programy a ich realizáciu aj vo svetovej diplomacii a diplomacii progresívne napredujúcich krajín. Rezonancia udalostí každého dňa nosí v sebe posolstvo prispievajúce k zmenám a spoločenskému rozvoju, rastúcej inteligencii a pochopeniu, že všetci žijeme na jednej zemeguli. A že si ju nedáme skynožiť v nekorektnom záujme niektorých hoci aj svetovo známych korporácií a ich záujme o podporu nadprodukcie, či nadkonzumu zaťažujúceho našu „obehovú sústavu“. Z takého širokého ponímania je potrebné vyexcerpovať diplomaciu ekonomickú, ktorá zásadným spôsobom presadzuje a pomáha konkretizácii progresívnych postupov orientovaných na zvýšenie efektivity ekonomiky sveta a ekonomík štátov a spoločenstiev.
Záujem o pokrok
Netreba už sedemdesiat rokov, aby sa preukázal svetovo akceptovaný záujem o pokrok v záujme človeka, vytvorenie reálnych progresívnych zmien zaručujúcich ľuďom kráčanie životom s úsmevom na perách. Život bez veľkých obáv, život pokojnejší, ale aj rozumnejší, týkajúci sa vplyvu v rámci svojej kompetencie. Aby ľudia nehľadali iba riešenie, ale aby riešenia, ktoré majú, čo najskôr implementovali do praxe so zámerom byť užitočnými pre ľudí, ktorí pomoc potrebujú, ktorí by sa radi pripojili k spoločnej progresívnej platforme a svojím dielom prispeli k pokroku.