Len 85 najbohatších vlastní to, čo 3,5 miliardy ľudí – hlásia noviny. Takéto titulky úspešne triafajú do sŕdc väčšiny čitateľov. Prevládajúcim pocitom je rozhorčenie, že niekto má toľko, čo snáď ani nemôže v zdraví užiť, kým iní bojujú o každú skyvu chleba.
Rozumiem tomu. Chce to vnútornú vyrovnanosť tibetského lámu, prijať fakt, že niekto má mnohonásobne pohodlnejší život, za ktorý neraz vďačí šťastnej náhode, že sa narodil v rodine švajčiarskeho priemyselníka, a nie na predmestí Dháky. Volanie davov po náprave tejto situácie býva jasné: Prerozdeliť!
Je tu však jeden zásadný problém. Prerozdelenie nezníži svetovú chudobu, zníži iba svetové bohatstvo. Toto riešenie totiž vychádza z chybného predpokladu, že svet je ako koláč. Teda, že svetové bohatstvo je dané a keď si z neho niekto odkrojí väčší kus, ostatným ostanú len omrvinky. Ale bohatstvo nie je dané a nemenné, bohatstvo sa vytvára.
Kedysi bol symbolom svetového bohatstva Bill Gates, preto ho použijem ako príklad. Bill predajom svojho softvéru získal majetok v rádoch desiatok miliárd dolárov. Znamená to, že obral miliardy Afričanov či Ázijcov o ich posledný majetok? Nie, Bill tie miliardy nikomu nevzal. Vytvoril ich. V istom momente boli na svete statky v hodnote X biliónov dolárov. Potom Bill naprogramoval Windows. Trh zistil, že je to nesmierne užitočná vec a na miliardy kópií zavesil cenovku. Na svete boli zrazu statky v hodnote X biliónov plus Y miliárd dolárov. Z tých Y miliárd dostal Bill veľký podiel, no nedostal všetko.
Ľudia si tovar totiž kupujú len vtedy, ak je jeho trhová cena nižšia, ako je jeho vnútorná hodnota pre kupujúceho. Časť z tých novovytvorených Y miliárd hodnoty sa tak dostalo do rúk spotrebiteľov. Bill zbohatol závratne, no o maličký kúsok zbohatli aj jeho zákazníci. Nielen oni. Z jeho tovarov nepriamo profitovalo množstvo ľudí. Napríklad pacienti v nemocnici, ktorá vymenila papierovú databázu za excelovú a urýchlila administratívu. Nikto neschudobnel preto, že Bill zbohatol.
Teraz si predstavme, že by sa Bill rozhodol po prvotnom úspechu celý svoj ešte relatívne neveľký majetok rozdať chudobným. Keďže jeho majetok pozostáva najmä z akcií, každému obyvateľovi Afriky by dal jednu akciu Microsoftu. Ako by im to pomohlo? Samozrejme, nijako. Ak by si tú akciu nechali, Microsoft by pre gigantickú roztrieštenosť vlastníkov skôr či neskôr skrachoval a Afričanom by ostal v ruke bezcenný papier. Ak by všetci tú akciu predali, zvýšili by tým len množstvo peňazí v Afrike a spustili rast cien, ale nijako by nestúpla ich kúpna sila. Nehovoriac o tom, že obrovská hodnota, ktorú Microsoft dodnes produkuje, by jednoducho nevznikla.
Jediná cesta, ako sa vymaniť z osídiel podvýživy, chorôb a násilia, je rast bohatstva, a nie jeho prerozdeľovanie. Tomu pomôže, ak sa budú produktívni venovať produktivite. Keby Bill naďalej zapriahal svojho obchodného génia, pre svet by bol prospešnejší, ako keď rozdáva.
A nielen Bill, ale všetci ľudia, pretože okrem ľudí v kóme je každý človek schopný tvoriť bohatstvo, aj keď možno miliónkrát menšie ako Bill. Chudobe pomôžeme odstránením ciel, regulácií a taríf na ich produkciu (haló, humanisti v Bruseli!) a odvrhnutím vládcov, ktorí tretí svet škrtia svojimi výstrelkami.
Na svet všetci prichádzame s holým pozadím. Až dobre fungujúce hospodárstvo nám naň potom nacapí plienku. Kapitalizmus je systém vynikajúci v tom, že slobodní ľudia v ňom dokážu tvoriť hodnoty veľmi rýchlo. Máme príklady krajín, ktoré sa z osudu tretieho sveta dokázali vymaniť za jednu generáciu a vždy to boli krajiny, ktoré najskôr tvorili a až potom prerozdeľovali (ak vôbec).
Už počujem vaše námietky, ako vravia naši anglosaskí priatelia,„disclaimer“. Časť boháčov netvorí, ale parazituje. Sú to tí, ktorí svoj majetok vybudovali na predražených štátnych zákazkách či na prednostnom prístupe k čerstvým peniazom z centrálnych bánk. Lenže týchto väčšie prerozdeľovanie nezrazí na kolená. Práve naopak – oni z neho totiž profitujú.
Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS